Prerastie kríza do globálnej depresie?

Finančný systém bohatého sveta smeruje ku krachu. Akciové trhy väčšinu dní padajú, peňažné a úverové trhy sa uzavreli do seba, lebo rozpätie úrokových sadzieb prudko vzrástlo a navyše je zatiaľ príliš skoro na posúdenie, či množstvo opatrení prijatých Spojenými štátmi a Európou toto krvácanie natrvalo zastaví. Po prvý raz za sedemnásť rokov panujú obavy zo všeobecného útoku na bankový systém, zatiaľ čo tieňovému bankovému systému -- brokerom, nebankovým poskytovateľom pôžičiek, sprostredkovateľom a zaisťovateľom štruktúrovaných investícií, hedgeovým fondom, fondom peňažných trhov a private equity spoločnostiam -- hrozí útok na ich krátkodobé pasíva. Pokiaľ ide o reálnu ekonomiku, vstúpili všetky krajiny s rozvinutým hospodárstvom -- predstavujúce 55 % globálneho HDP -- do recesie ešte pred začiatkom masívnych finančných šokov koncom leta. A tak v súčasnosti v rozvinutých ekonomikách zažívame recesiu, ťažkú finančnú krízu aj ťažkú bankovú krízu.
Rozvíjajúcich sa trhov sa tieto ťažkosti spočiatku dotýkali iba v prípade, že zahraniční investori začali sťahovať svoje peniaze. Panika sa potom rozšírila aj na úverové, peňažné a menové trhy, čo odhalilo zraniteľnosť finančných systémov a podnikových sektorov v mnohých rozvojových krajinách, ktoré dovtedy zažívali úverový boom a brali si krátkodobé pôžičky v zahraničných menách. Najzraniteľnejšie boli krajiny s vysokými deficitmi bežného účtu, prípadne s vysokými fiškálnym deficitmi a tiež s veľkými krátkodobými záväzkami v zahraničnej mene. Tvrdé pristátie však hrozí aj krajinám, ktorým sa darilo viac -- napríklad Brazílii, Rusku a Číne. Ťažkou finančnou krízou je ohrozených viacero rozvíjajúcich sa trhov.
Krízu vyvolalo prasknutie najväčšej bubliny úverov a aktív získaných za vypožičané prostriedky v dejinách. Investovanie s vypožičanými peniazmi a bubliny sa pritom neobmedzili iba na americký trh nehnuteľností, charakterizujú tiež trhy nehnuteľností v iných krajinách. A navyše ak odhliadneme od trhu nehnuteľností, v mnohých ekonomikách si finančné inštitúcie a niektoré segmenty podnikového aj verejného sektora nadmerne požičiavali.
V dôsledku toho dnes súčasne praská bublina nehnuteľností, bublina hypoték, bublina akciového kapitálu, bublina dlhopisov, bublina úverov, bublina komodít, bublina private equity aj bublina hedgeových fondov. Ilúziu, že hospodársky pokles v USA a ďalších rozvinutých ekonomikách bude krátky a nevýrazný -- že pôjde o šesťmesačnú recesiu s krivkou v tvare V -- nahradila istota, že recesia bude v skutočnosti dlhá a jej priebeh bude mať tvar písmena U, pričom v USA možno potrvá najmenej dva roky a vo väčšine ostatného sveta sa jej dĺžka bude blížiť dvom rokom. Vzhľadom na rastúce riziko globálnej systémovej finančnej krízy sa nedá vylúčiť ani možnosť desaťročie trvajúcej recesie v tvare L -- takej, akú po kolapse bubliny nehnuteľností a akciového kapitálu zažilo Japonsko.
Rastúca disproporcia medzi čoraz agresívnejšími politickými zásahmi a napätím na finančnom trhu je určite desivá. Keď bol v marci poskytnutý záchranný balík vo výške 30 miliárd dolárov veriteľom Bear Stearns, trvalo zotavenie akciového, peňažného a úverového trhu osem týždňov. Keď americké ministerstvo financií v júli oznámilo, že zachráni hypotekárne giganty Fannie Mae a Freddie Mac, trval vzostup iba štyri týždne. A keď bola záchrana týchto agentúr vo výške 200 miliárd dolárov realizovaná a ich záväzky vo výške 6 biliónov dolárov prevzala americká vláda, zotavenie trvalo jediný deň. Kým neboli ohlásené nedávne opatrenia v USA a Európe, žiadny vzostup sa nekonal. Keď bola za 85 miliárd sanovaná AIG, klesol trh o 5 %. A keď potom došlo ku schváleniu amerického záchranného balíka v objeme 700 miliárd, zaznamenali trhy pokles o ďalších 7 % za dva dni. Od 6. do 9. októbra prijímali zodpovedné miesta v USA aj v zahraničí čoraz radikálnejšie politické kroky, avšak akciové, úverové aj peňažné trhy deň čo deň padali ďalej.
Idú posledné opatrenia dostatočne ďaleko? Ak politické kroky neprinášajú účastníkom na trhu skutočnú úľavu, je zrejmé, že sa nachádzame jediný krok od systémového kolapsu finančného a podnikového sektora. Trhy sa točia v začarovanom kruhu oddlžovania, klesajúcich cien aktív a "margin calls" (výziev na doplnenie prostriedkov na účte).
Nemôžeme teda vylúčiť systémové zlyhanie a globálnu depresiu. Ako sme videli v posledných dňoch, na odvrátenie katastrofy budú potrebné rozsiahle zmeny hospodárskej politiky a veľmi radikálne koordinovaná akcia všetkých rozvinutých a rozvíjajúcich sa trhov. Medzi tieto zmeny patria:
-- ďalšia rýchla vlna globálneho znižovania úrokových sadzieb, a to v priemere najmenej o 150 základných bodov;
-- dočasná hromadná záruka za všetky vklady, pričom sa bude rozlišovať medzi nesolventnými finančnými inštitúciami, ktoré sa musia zavrieť, a problémami trápenými, ale solventnými inštitúciami, ktoré treba čiastočne znárodniť a poskytnúť im injekcie verejného kapitálu;
-- rapídne zníženie dlhovej záťaže nesolventných domácností, čomu bude predchádzať dočasné zmrazenie všetkého preberania zadlžených nehnuteľností;
-- masívne a neobmedzené poskytnutie likvidity solventným finančným inštitúciám;
-- poskytnutie úveru z verejných peňazí solventným častiam firemného sektora s cieľom vyhnúť sa kríze krátkodobého refinancovania dlhov pre solventné, ale iba nelikvidné korporácie a malé firmy;
-- mohutný priamy vládny fiškálny stimul, ktorý bude zahŕňať verejné práce, výdavky na infraštruktúru, podporu v nezamestnanosti, zľavy na dani pre domácnosti s nižšími príjmami a poskytnutia grantov miestnym samosprávam s nedostatkom hotovosti;
-- dohoda medzi veriteľskými krajinami s prebytkami na bežnom účte a zadlženými krajinami s deficitmi na bežnom účte v súvislosti s udržaním riadneho financovania deficitov a recyklácie prebytkov veriteľov, s cieľom zamedziť chaotickému vyrovnávaniu týchto nerovnováh.
Čokoľvek menšie, ako sú tieto radikálne a koordinované kroky, môže viesť ku krachu trhov, globálnemu finančnému rozkladu a celosvetovej depresii. Opatrenie prijaté USA a Európou sú iba začiatkom. Teraz treba túto prácu dokončiť.