Rastúca chudoba v pásme Gazy a na Západnom brehu Jordánu núti stovky Palestínčanov k tomu, aby si každodennú obživu hľadali v odpadkoch, ktoré vyhadzujú ich majetnejší spoluobčania alebo židovskí osadníci. Tento jav sa síce neobmedzuje výhradne na palestínske územia, napriek tomu odráža zhoršenie životných podmienok tamojších obyvateľov v kontraste so silnou izraelskou ekonomikou a palestínskou elitou, napísala agentúra EFE.
Potraviny, hračky či elektronické prístroje patria k "pokladom" ukrytým v horách odpadu. Pátranie sa však sústreďuje hlavne na kovy, ktoré sa potom predávajú po dvoch šekeloch (asi trinásť korún) za kilogram. Deti prehľadávajúce odpad je obrázok, ktorý sa opakuje v celom Predjordánsku, v ktorom nastalo výrazné zhoršenie životných podmienok od roku 2000, keď vypukla druhá intifáda. Izraelské kontroly, začatie stavby bezpečnostnej bariéry o dva roky neskôr a nedostatočné vedenie palestínskej samosprávy prispeli na tomto území k chudobe, ktorej ukazovatele presiahli 30 percent.
Na druhej strane skládky, na Západnom brehu Jordánu, sú takmer rajom v porovnaní s pásmom Gazy, kde nie sú židovské osady, ale takisto tam vidieť desiatky detí, ako na predmestiach prehrabávajú odpadky. V Gaze sa nehľadajú len kovy vhodné na predaj, ale aj suroviny, ktoré sa inak do pásma nedostanú, ako papier či drevo na udržiavanie ohňa v kuchyni. Hľadači na všetkých palestínskych územiach sa zhodujú na tom, že najhoršia je nulová nádej na lepšiu budúcnosť. "Je mi jedno, či je to Fatah, Hamas alebo Izrael. Viem len to, že sme deviati bratia a všetci sme tu už dlhé roky, lebo vonku nenájdeme prácu," hovorí Ali v strese, pretože sa blíži ďalšie nákladné auto s odpadkami.
ČTK/EFE