Úlohou diplomacie v 21. storočí už nie je výlučne obhajoba a presadzovanie štátnych záujmov, často prostredníctvom nekonkrétnych globálnych cieľov. Moderná diplomacia dnes už nie je iba o politickom spravodajstve, štátnych návštevách a spoločenských podnikoch s cieľom rozvoja dobrých vzájomných vzťahov. Aj keď tieto tradičné úlohy zostávajú v jej portfóliu, záber ministerstva zahraničných vecí je oveľa širší. Významným spôsobom ho určuje aktívna obhajoba a presadzovanie hodnôt, ku ktorým sa hlásime ako člen EÚ a NATO.
Od Slovenska sa dnes očakáva, že bude aktívne presadzovať demokraciu, ľudské práva, dobré vládnutie, slobodu jednotlivca, bezpečnosť a trhové prostredie. Nesieme spoluzodpovednosť za spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ vrátane jej aktivít vo vzťahu k regiónom a krajinám, ktoré až donedávna boli mimo nášho záujmu. O tejto spoluzodpovednosti je napríklad aj postoj Slovenska k problematike Kosova, ktorý u nás vyvolal rozporuplnú diskusiu, ale ktorý musí zohľadniť naše prioritné štátne záujmy ako zodpovedného člena EÚ a spoľahlivého spojenca v rámci NATO.
Slovensko dnes spolurozhoduje a je spoluzodpovedné za široký okruh otázok, ktoré pôvodne nepatrili medzi naše najvyššie priority, ale dnes sa stali našou trvalou agendou. Spomeňme angažovanosť EÚ na Blízkom východe, v Sudáne a Kongu, v otázke iránskeho jadrového programu alebo jej nezastupiteľnú úlohu najväčšieho donora medzinárodnej rozvojovej pomoci. Ďalšie záväzky pre nás vyplývajú z členstva v NATO. Takou je vojenská prítomnosť SR v Afganistane a na západnom Balkáne alebo pôsobenie Veľvyslanectva SR v Kyjeve ako styčného úradu NATO pre Ukrajinu od začiatku tohto roka.
Vo vyspelých krajinách verejnosť od rezortu diplomacie rovnako ako od ostatných ministerstiev očakáva kvalitné služby, efektívnosť, zodpovednosť, transparentné rozhodovanie a schopnosť rýchlej reakcie. Napriek tomu, že naďalej majú tradičný status, ktorý im garantuje osobitné postavenie v systéme štátnej správy, ani ministerstvá zahraničia sa nemôžu vyhnúť modernizácii. Skúsenosti s modernizáciou štátnej správy vo vyspelom svete potvrdzujú, že je možné a často nevyhnutné zavádzať osvedčené manažérske praktiky, ktoré poznáme aj zo súkromného sektora. Úspešné boli tie krajiny, ktoré prestali klásť dôraz len na vstupy a predpoklady a sústredili sa na výkony a výsledky.
Ako vzor inšpirácie pre MZV SR môže slúžiť dánske ministerstvo zahraničných vecí, kde už pred niekoľkými rokmi zaviedli systém výkonnostných cieľov a kvantifikovateľných úloh pre organizačné zložky v ústredí, a zastupiteľské úrady v zahraničí. Tento systém sa pritom odvíja od vopred určených priorít. Podporuje ho aj premyslený mechanizmus odmeňovania za plnenie každoročných úloh na konkrétnom odbore alebo veľvyslanectve.
MZV SR musí na tento trend reagovať a hľadať vhodné modely riadenia. Po rokoch neproduktívnych kompetenčných sporov je aj najvyšší čas pristúpiť k vytvoreniu systémových predpokladov pre jednotný výkon zahraničnej politiky. Jej neoddeliteľnou súčasťou je obchodno-ekonomická a kultúrno-propagačná diplomacia, ako aj medzinárodná rozvojová pomoc. Jedinou logickou a účinnou cestou je ich zlúčenie pod jednu strechu.
Na MZV SR sme začali uskutočňovať projekt trvalého zlepšovania kvality riadenia, v rámci ktorého ešte v tomto roku vykonáme s pomocou externých konzultantov procesnú analýzu rezortu. Na jej základe sa bude optimalizovať organizačná štruktúra ministerstva a zavedú sa systémové nástroje pre podporu strategického riadenia. Ráta sa tiež s prechodom na programové rozpočtovanie, projektové riadenie a hodnotenie činnosti jednotlivých útvarov, zastupiteľských úradov a zamestnancov na základe výkonových ukazovateľov v systéme manažérstva kvality.
Plánované zmeny vychádzajú aj z predpokladu, že slovenská diplomacia v najbližších rokoch nebude môcť rátať s výraznejším rastom rozpočtových prostriedkov a zamestnancov. A to aj napriek tomu, že patrí medzi najmenšie a finančne najmenej náročné ministerstvá. Skôr naopak, aj MZV SR ako iné rezorty bude musieť uskutočniť racionalizačné opatrenia.
Rozpočet rezortu zahraničia je v tomto roku 3,5 mld. Sk, čo je niečo vyše jedného percenta celkového rozpočtu SR. Zamestnáva približne 1 150 zamestnancov, z toho na zastupiteľských úradoch v zahraničí 390 diplomatov a 280 administratívno-technických zamestnancov. Celkový počet zamestnancov MZV SR sa od roku 1996 nezvyšoval. Pri súčasnom počte 76 zastupiteľských úradov to znamená, že na veľvyslanectvách SR pracujú v priemere štyria až piati diplomati vrátane veľvyslanca. Z objektívnych dôvodov máme pritom v misiách pri EÚ, NATO, OSN a v niektorých strategicky najvýznamnejších krajinách vyšší počet diplomatických pracovníkov. Na druhej strane v dôsledku pokračujúceho tlaku na šetrenie prostriedkov a potrebu preskupiť zdroje na prioritné úrady máme čoraz viac "miniambasád" s veľvyslancom a jedným diplomatom, ktorí, pochopiteľne, majú pre aktívnu diplomaciu obmedzené možnosti. .
Na porovnanie - holandské MZV má vyše päťtisíc, fínske a švédske vyše tritisíc, české ministerstvo zahraničia dvetisíc tristo a s nami porovnateľné dánske MZV takmer dva a pol tisíca zamestnancov. Z tohto počtu spravidla dve tretiny sú diplomati pôsobiaci v zahraničí, pričom rozpočty partnerských rezortov sú niekoľkonásobne vyššie ako rozpočet slovenského ministerstva zahraničných vecí.
Jedným z cieľov zmien je aj racionalizácia počtu zamestnancov a znižovanie nákladov. Predovšetkým však ide o zvrátenie nepriaznivého pomeru medzi nákladmi na prevádzku veľvyslanectiev, ktoré sú príliš vysoké, a zdrojmi na aktívnu diplomaciu, ktoré sú príliš nízke.
Reformné úsilie smeruje k tomu, aby naši diplomati boli vždy na správnom mieste so správnymi kompetenciami a dobre slúžili štátu a jeho občanom, pričom by nás nemali stáť viac ako si môže dovoliť slovenská ekonomika. Cieľom je aj konečne po pätnástich rokoch existencie samostatného Slovenska zakotviť špecifické postavenie MZV v zákone o zahraničnej službe.
Aj z tohto dôvodu nemá zmysel ďalej odkladať zmeny na MZV SR.
Kontinuita v zahraničnej politike neznamená stagnáciu. Uvedomuje si to, prirodzene, aj konzervatívna, ale realistická slovenská diplomacia. V opačnom prípade hrozí riziko, že MZV SR nebude schopné pokračovať v kvalitnom plnení úloh stanovených vládou a parlamentom, čo určite nie je v našom štátnom záujme.
Marcel Peško, vedúci služobného úradu MZV SR