Padol symbol totality

Na našej východnej hranici padol posledný symbol totality v strednej Európe. V rozdelenej slovensko-ukrajinskej obci Veľké a Malé Slemence odstránili ostnatý drôt, ktorý viac ako šesťdesiat rokov bránil násilne rozdeleným rodinám, priateľom a susedom stretávať sa, komunikovať. Prísne strážená hraničná línia vytvorila po skončení druhej svetovej vojny absurdnú situáciu uprostred socialistického tábora "bratských krajín". Za tie dlhé desaťročia bolo toto pohraničné miesto svedkom mnohých násilností, plaču, zúfalstva, vojenskej, policajnej i byrokratickej zvrátenosti, ktorú nemožno nijako ospravedlniť. Brániť príbuzným v prirodzených kontaktoch, nútiť ich, aby za svojimi bratmi, dcérami, matkami, otcami cestovali dlhé hodiny mnoho kilometrov po úradníckej kalvárii spojenej s vybavovaním víz, znemožniť im účasť na svadbách či pohreboch, to bola nočná mora, na ktorú by radi čím skôr zabudli. Tí, čo prežili, len veľmi ťažko uveria, že "odteraz už bude všetko v poriadku".
Pre Slovensko i Ukrajinu odstránenie ostnatého drôtu na spoločnej hranici a pripravované otvorenie
nového slovensko-ukrajinského hraničného priechodu vo Veľkých Slemenciach znamenajú návrat k normálnym vzťahom dvoch susediacich štátov. K odstráneniu tejto anomálie prispela nová demokratická situácia na Ukrajine, ktorej vláda aj týmto spôsobom demonštruje odhodlanie stať sa riadnym členom spoločenstva slobodných a kooperujúcich európskych krajín. Nielen obyvatelia Veľkých a Malých Slemeniec si právom môžu myslieť, že to všetko trvalo príliš dlho. Politici nevenovali tomuto stredoeurópskemu "Absurdistanu" primeranú pozornosť. Z Kyjeva i Bratislavy bolo na spoločnú hranicu príliš ďaleko a útrapy obyčajných ľudí v odľahlom Podkarpatí zrejme príliš bezvýznamné. Intenzívnejšie medzivládne rokovania na túto tému nerozprúdili ani naše integračné ambície. Konkrétnejšia podoba likvidácie poslednej totalitnej bašty v našom geopolitickom priestore sa načrtla až v apríli tohto roku, po rokovaniach vicepremiéra Pála Csákyho v Kyjeve. Podpis memoranda o spolupráci v európskej integrácii, prísľuby zintenzívniť prácu zmiešaných komisií pre menšiny, kultúru a vzdelanosť, odhodlanie posilniť cezhraničnú a regionálnu spoluprácu, to všetko sú východiská, s ktorými sa dalo dospieť až k zrušeniu vzájomnej európskej hanby, ktorou rozdelené Slemence pre Slovensko aj Ukrajinu nepochybne boli.
Odstránenie ostnatého drôtu a postupné zavedenie štandardného vízového režimu na novom hraničnom priechode je však len začiatok novej etapy kontaktov medzi ľuďmi žijúcimi v tejto oblasti. Nevyhnutné posilňovanie ochrany časti vonkajšej hranice EÚ nesmie skĺznuť k novému odcudzeniu medzi našimi krajinami. Bude nutné nájsť legislatívne priechodné a efektívne formy kooperácie, ktoré povedú k zintenzívneniu, a nie k novej stagnácii vzájomných kontaktov na slovensko-ukrajinskom pohraničí. Ako garant i radca Kyjeva na jeho ceste do EÚ budeme musieť aj po páde tohto symbolu totality pod Karpatmi iniciatívne, no najmä citlivo, riešiť všetky nástrahy, ktoré by mohli brániť skutočnej "europeizácii" tohto chudobného, na "večnej" periférii strateného regiónu.