Poistenie verzus dôchodky

Po rozšírení daňových úľav pre sporenie na dôchodok v rámci tzv. dobrovoľného III. piliera sa aj pri produktoch životného poistenia rozpútal boj o klienta. A klienti si "sporia" v druhej, tretej a z praxe extrémny prípad aj v desiatej zmluve investičného alebo kapitálového životného poistenia, keď sa už naozaj daňové zvýhodnenie ani nemusí brať do úvahy. Klienti v takýchto prípadoch kupujú, resp. sú im predané spomínané produkty ako možnosť výhodného zhodnotenia úspor, pričom je skôr opak pravdou. Predajcovia poistných produktov tak ťažia z nevedomosti klientov a niekedy aj zo svojej vlastnej.
Pozrime sa bližšie napríklad na kapitálové životné poistenie, ktorého hlavnou proklamovanou "výhodou" je garantovaná suma na konci poistenia. To znamená, že kapitálové životné poistenie nesie garantovaný úrok (tzv. technickú úrokovú mieru), ktorý si každá poisťovňa určuje podľa svojich zásad. V súčasnosti podľa zákona maximálne štyri percentá. Napríklad 35-ročný muž uzatvorí v nemenovanej poisťovni kapitálové poistenie na sumu 400 000 korún, ktorá mu bude garantovane vyplatená o 30 rokov s garantovaným výnosom tri percentá. Samozrejme, trojpercentný úrok je zahrnutý už v spomínanej sume 400 000 korún. Mesačná platba bude podľa tabuliek poisťovne 1 060 korún mesačne. Podotýkam, že ide len o tzv. sporivý produkt poisťovne, ktorý nenesie žiadne poistné krytie. Klient vloží za 30 rokov 1 060 x 12 x 30 = 385 200 korún. Čiže za 30 rokov sa mu jeho sporenie zhodnotilo pri troch percentách o 14 800 korún. Ako je to možné, že iba o toľko?
Je to jednoduché. Znamená to, že nie celá suma mesačného vkladu sa zhodnocuje, pretože pri trojpercentnom zhodnocovaní by musel klient nasporiť asi 620 000 Sk. Kde sa podel rozdiel ? No predsa v nákladoch spojených so zriadením a s vedením poistenej zmluvy. A to nehovorím o zmluvách, v ktorých je povinné aj životné krytie, ktoré je z hľadiska sporenia a zhodnocovanie irelevantné a odčerpáva ďalšie prostriedky z klientových financií. Pritom ľudia bežne "sporia" aj v takýchto zmluvách.
A čo investičné životné poistenie? Keď sa pozrieme na tento produkt bližšie, zistíme, že ide vlastne o sporenie do podielových fondov -- či už vlastného správcu poisťovne alebo externého správcu, s ktorým sa poisťovňa dohodla. Čo to znamená? Sporiť do podielových fondov sa dá aj bez sprostredkovania cez poisťovací produkt, ktorý stojí ďalšie poplatky a náklady odčerpávajúce klientom z ich financií. Životné poistenie je určite potrebným produktom finančného portfólia každého človeka, ale v prvom rade ako produkt na krytie rizík. Slovenskí klienti asi budú naďalej kupovať tieto produkty tak "trochu" s pomýleným cieľom. Možno, keby sa to zmenilo, tak namiesto niekoľkých desiatok poisťovní na slovenskom trhu by sme ich spočítali na prstoch jednej ruky. A namiesto niekoľkých desiatok tisíc tzv. poradcov by ich stačilo niekoľko tisíc, kvalitných. Čím ďalej je preto dôležitejšie dať pozor nielen na to, čo klient uzatvára, ale aj s kým.