Dvadsať rokov konceptu QWERTY

Keď v roku 1868 objavili písací stroj, jeho klávesy boli umiestnené v dvoch radoch s postupným zobrazením písmen od A po Z. V roku 1985 americký historik a ekonóm Paul David zverejnil článok, ktorý sa týkal maličkosti. Toho, ako sa objavil súčasný štandard klávesníc píšucich zariadení označovaný -- podľa vrchného radu ľavej ruky -- ako QWERTY. Paul David poukázal na to, že QWERTY klaviatúra vznikla v dôsledku dočasných a relatívne náhodných technických okolností. Už dve desiatky rokov sa písacie zariadenia tak zdokonaľujú, že zmena klávesníc nie je možná. QWERTY klávesnica zostala jediným štandardom.
Keď si americký vynálezca August Dvorak patentoval principiálne novú, vedecky zdôvodnenú klávesnicu s iným rozmiestnením písmen abecedy, vznikol paradox, ktorý si všimol Paul David.
Americký ekonóm Brian Arthur, ktorý rozvíjal myšlienky Paula Davida, nazval tento jav efektom blokácie -- uskutočňujú sa nezvratné zmeny, a len v jednom smere. Keď z množstva konkurujúcich si štandardov víťazí jeden, návrat k množine štandardov nie je prakticky možný. Znamená to, že je nevyhnutné víťazstvo jedného zo štandardov, ale neexistuje objektívna zákonitosť, ktorý zo štandardov zvíťazí. Veľkú úlohu tu hrá historická náhoda, ktorá kdesi na začiatku skúmaného procesu určuje všetky nasledujúce udalosti.
Víťazstvo neefektívnych technických parametrov alebo inštitúcií sa nazýva QWERTY efektom. Ním sa v súčasnej vedeckej literatúre chápe relatívne neefektívny, ale stabilne sa zachovávajúci štandard. Ekonómovia-historici prišli k záveru, že mnohé symboly technického progresu získali súčasne dobre známu podobu v dôsledku náhodných okolností a sú dôkazom toho, že nežijeme v najlepšom zo svetov.
Najdôležitejšia z myšlienok, ktoré obohatili prvotnú koncepciu Paula Davida, je založená na tom, že víťazia primárne vybrané štandardy a normy nad všetkými inými -- dokonca aj nad efektívnejšími. Súčasní historici ekonómie predpokladajú, že vývoj spoločnosti nie je závislý len od vývoja pracovných nástrojov, ale aj od objavenia sa nových inštitúcií ako sú ekonomické organizácie, právne a etické normy. Ukazuje sa, že ani medzi týmito pravidlami nie vždy víťazia tie najefektívnejšie.
Na príklad závislosti od predchádzajúceho rozvoja poukázal v deväťdesiatych rokoch americký ekonóm Raphael La Porta. Pripravil komparácie právnych systémov v rôznych krajinách. Tie sa dajú rozdeliť na dve triedy: občianske (rímsko-germánske) právo pochádzajúce priamo z rímskeho práva a všeobecné (anglosaské) zvykové právo. La Porta a jeho kolegovia presvedčivo dokázali, že tradície všeobecného práva sú lepšie pre oblasť vlastníckych práv, napríklad v ochrane malých akcionárov firiem pred zneužívaním postavenia manažérov. Avšak tieto výhody nevedú k tomu, aby väčšina krajín s kontinentálnym právom prešla na anglosaský model práva.
Teória závislosti od predchádzajúceho vývoja a vedecké výskumy z alternatívnej histórie sú založené na metavedeckej paradigme synergetiky. Ide o myšlienky známeho belgického chemika Ilyu Prigozhina, ktorý vytvoril teóriu samoorganizácie poriadku z chaosu. Podľa neho rozvoj spoločnosti nie je presne predurčený, teda nefunguje podľa zásady "ináč to nebude". V skutočnosti sa pozoruje striedanie období evolúcie, keď sa vektor rozvoja nedá zmeniť, a bodov javu označovaného v angličtine point of bifurcation, prekladaného ako bod rozvetvenia alebo rozdvojenia, v ktorom existuje možnosť výberu.