Načo ten rozruch? Slnko stále svieti, ekonomika rastie, Škótsko nevyhlásilo nezávislosť. Je načase aby proeurópski zvestovači skazy priznali: brexit bol pre Britániu prospešný a svet očakáva jej návrat ako naozaj "zvrchovanej" krajiny.
Zostáva len, aby premiérka Theresa Mayová popohnala vyjednávania, nech sú väzby na Brusel pretrhané čo najskôr. Taká je prevažujúca nálada takmer tri mesiace po hlasovaní o vystúpení Británie z EÚ, napísal komentátor britského denníka Financial Times Philip Stephens.
Niektoré detaily ponúkajú aj odlišný pohľad. Aktuálny nárast niektorých ekonomických ukazovateľov odráža obrat skoršej post-brexitovej skepsy, než že by predznamenával nadchádzajúci boom. Množstvo neoficiálnych dôkazov vypovedá o tom, že investície v podnikaní viaznu.
Verejné financie čaká zhoršenie. Čo sa týka prepadu libry, zaiste, zlacnel export, ale na úkor zhoršenej životnej úrovne. Briti sa kedysi vysmiali tvrdeniu labouristického premiéra Harolda Wilsona o tom, že devalvácia nezasiahne peňaženky voličov.
Márna snaha. Na programe dňa je povýšenecké odmietanie. V každom prípade sú debaty o bezprostrednom dosahu referenda bezpredmetné. Stúpenci brexitu, ktorí prorokujú svetlú samostatnú budúcnosť si vystúpenie predstavujú ako udalosť.
V skutočnosti to bude dlhá a strastiplná cesta, vyžadujúca politickú a ekonomickú daň, ktorá sa prenesie hlboko do budúceho desaťročia. Vyrieknutie tohto očividného faktu neznevažuje Britániu: to, že sa veci momentálne zdajú byť v poriadku, nehovorí nič o nástrahách, ktoré stoja v ceste.
Therese Mayovej to bolo pripomenuté, keď prežila trochu osamotené chvíle počas stretnutia lídrov G20 v čínskom Chang-čou. Nie, Spojené štáty nedajú Britom prednosť pri budúcich rokovaniach o obchodných zmluvách.
A japonské spoločnosti naozaj ustúpia od investícií v Británii, pokiaľ ju vláda vyvedie z jednotného európskeho trhu. Spojenci a obchodní partneri sú zajedno v závere, že brexit Britániu pokazí. Niekoľko láskavých slov od austrálskej vlády je len chabá náplasť.
Aby sme Mayovej nekrivdili, vo vláde panuje presvedčenie, že chápe závažnosť a zložitosť svojej úlohy. Keď dolnej komore parlamentu hovorí, že nechce predčasne odkrývať svoje vyjednávacie karty, naozaj tým myslí, že žiadne karty ešte nemá.
Mediálne radovánky, ktoré sprevádzali tiahle rokovania vlády o brexite v Chequers, premiérkynom vidieckom sídle, zakryli fakt, že sa nedospelo k žiadnym výrazným záverom o strategických záujmoch. Podľa účastníkov išlo o rozhovory menej ako poučné.
Medzi otázkami odloženými na neskôr bolo napríklad to, kedy by mali rokovania oficiálne začať spustením článku 50, kde sa nachádza zlatá stredná cesta medzi uchovaním prístupu na jednotný európsky trh a opätovným nadobudnutím kontroly nad pohybom únijných občanov a či by malo dôjsť k ráznemu odrezaniu obchodných väzieb vystúpením z colnej únie.
Môj odhad v bode číslo jedna je taký, že logika volebného kalendára donúti Mayovú uchýliť sa k prvému štvrťroku budúceho roka. Budúce voľby sú na programe v polovici roka 2020. Pre prípad ekonomických turbulencií bude vláda chcieť uchovať odstup od hlasovacieho dňa. Dvojročné vyjednávanie by tak mohlo skončiť v lete 2019, čo je zároveň dátum budúcich volieb do Európskeho parlamentu.
Body dva a tri, teda jednotný trh a colná únia, sú oveľa náročnejšie. Tu aj naďalej "brexiťáci" vo vláde tvrdošijne obhajujú staromódne chápanie obchodu: EÚ predáva Británii viac tovaru než naopak, teda Mayová urobí dobrú dohodu.
Dnes už však nežijeme vo svete, kde sú výrobky vyrobené v jednej krajine jednoducho dopravené do druhej, a kde záleží len na poplatkoch. Podnikanie teraz pozostáva zo spletitých, medzinárodných zásobovacích reťazcov, a hotový výrobok tu mnohokrát má mnohonásobný pôvod.
Dôležité je to - ako vo svojom vynikajúcom zhodnotení dôsledkov brexitu vysvetlila japonská vláda - že tieto reťazce sú bez prekážok ako z hľadiska noriem a regulácií, tak poplatkov.
Ak by Británia zostala súčasťou jednotného trhu, musela by akceptovať voľný pohyb osôb, čo je pre vládu neprijateľné, a ak by zostala v colnej únii, stratila by možnosť vyrokovania bilaterálnych obchodných dohôd s tretími stranami a Liam Fox, novovymenovaný minister obchodu, by tak prišiel o prácu.
Naopak vystúpenie z týchto spoločenstiev zároveň vylučuje Britániu z oných zásobovacích reťazcov, čo by sprevádzali straty v obchode, investíciách a zamestnanosti.
Minister financií Philip Hammond rýchlejšie ako jeho kolegovia identifikoval riziká a kompromisy týkajúce sa najmä, hoci nie výlučne, finančného sektora. Hammond je príklad nenápadného a podceňovaného politika, ktorý sa na samý vrchol dostane takmer nepozorovane. A teraz má úlohu, po ktorej vždy túžil.
Má však problém nájsť poslucháča pre niečo trochu sofistikovanejšie než len "proste pôjdeme". Príliš veľa jeho kolegov sa nechalo uniesť takzvaným post-brexitovým nadšením. Nepočujú varovania ministerstva financií, a ani Washingtonu alebo Tokia. Takýto vývoj nesľubuje niečo, čo by sa mohlo podobať happy endu.