Prisťahovalci v Nemecku častejšie nemajú prácu, majú nižšie mzdy a sú viac ohrození chudobou ako rodení Nemci. Dnes to na tlačovej konferencii uviedli zástupcovia Spolkového štatistického úradu a Berlínskeho centra pre výskum spoločnosti (WZB). Veľký problém s nezamestnanosťou majú podľa nich predovšetkým utečenci z Iraku a Sýrie, ktorí vlani prišli do krajiny.
Kým medzi rodenými Nemcami je miera nezamestnanosti len štyri percentá, u ľudí prisťahovaleckého pôvodu je dvojnásobná. Za problematické označili zástupcovia štatistického úradu aj to, že 29 percent imigrantov sa o prácu vôbec neuchádza, čo znamená, že sa buď vzdelávajú, alebo starajú doma o rodinu. U rodených Nemcov je tento podiel len 20 percent.
Nižšie platy
Veľký počet nezamestnaných je medzi utečencami z Iraku a Sýrie, ktorí do Nemecka vlani prišli. Na jedného nezamestnaného Iračana vlani pripadal jeden pracujúci, u Sýrčanov to boli viac ako dvaja nezamestnaní na jedného pracujúceho. Oproti roku 2011 sa podiel nezamestnaných Iračanov a Sýrčanov výrazne zvýšil, pritom v celom Nemecku miera nezamestnanosti klesla.
Migranti majú tiež v priemere nižšie platy. Priemerný čistý mesačný príjem rodených Nemcov činí 2235 eur, medzi prisťahovalcami je to 2000 eur. Najnižšie platy poberajú prisťahovalci z krajín z východnej časti Európskej únie, ktorí zarábajú priemerne 1790 eur mesačne.
Riziko chudoby rastie s vekom
Vzhľadom k nižším mzdám a častejšej nezamestnanosti sú prisťahovalci častejšie ohrození chudobou, čo platí najmä vo vyššom veku. Takmer štvrtina imigrantov vo veku medzi 50 a 64 rokmi žije v chudobe, u rodených Nemcov to je 11 percent. Chudoba ohrozuje tretinu prisťahovalcov starších ako 65 rokov, medzi Nemcami je to 12 percent.
"Ukazuje sa, že ako pre výšku príjmu, tak pre zamedzenie rizika chudoby je kľúčové vzdelanie prisťahovalcov," povedala na tlačovej konferencii Jutta Allmendingerová zo štatistického úradu. Ak štát chce zaistiť súdržnosť spoločnosti, ktorej súčasťou budú aj imigranti, musí podľa nej investovať do školského aj profesijného vzdelávania prichádzajúcich.
Rodiny neučia deti po nemecky
Zároveň je ale potrebné, aby aj sami prisťahovalci mali motiváciu o zvyšovanie vlastnej kvalifikácia usilovať. "Pozorujeme to napríklad u výučby nemčiny, čo je alfa a omega pre integráciu. Stále vidíme, že mnoho prisťahovaleckých rodín vzdeláva svoje deti narodené v Nemecku skôr vo svojom rodnom jazyku ako v nemčine," povedala.
Ľudí prisťahovaleckého pôvodu, teda imigrantov a ich detí, žije v Nemecku 16,4 milióna, teda zhruba pätina celkovej populácie krajiny. Najväčšiu skupinu medzi nimi, ktorá má 5,9 milióna obyvateľov, tvoria ľudia, ktorí prišli v 50. a 60. rokoch do Nemecka pracovať (najmä z Turecka, z Talianska, z Grécka a z vtedajšej Juhoslávie) a ich potomkovia.
Cez štyri milióny sú etnických Nemcov, ktorí sa v 80. a 90. rokoch vysťahovali z krajín strednej a východnej Európy, hlavne z postsovietskych krajín. Asi 2,6 milióna sú občania krajín EÚ, ktorí využívajú možnosti voľného pohybu osôb. Vlani do Nemecka prišlo 1,1 milióna ľudí, ktorí v krajine hľadali ochranu pred prenasledovaním. Najviac medzi nimi bolo Sýrčanov a Iračanov.