Pripomenul, že medzi inštitúciami (Európskou úniou, Európskou centrálnou bankou a Medzinárodným menovým fondom) a Gréckom prebiehajú neustále diskusie, ktoré, ako dúfa, prinesú nakoniec riešenie, keďže je ich úlohou nájsť riešenie, a nie úlohou G7.
Grécko a jeho veritelia sa zhodli na tom, že potrebujú čo najrýchlejšie dospieť k dohode o reformách, keďže Aténam sa v pôvodne naplánovanom termíne, teda do konca mája, nepodarilo uzavrieť dohodu s inštitúciami.
Atény už štyri mesiace rokujú s veriteľmi o návrhu reforiem, ktoré krajine pomôžu dostať dlhy na udržateľnú úroveň a postaviť ekonomiku na nohy. Nová grécka vláda, ktorá nastúpila do funkcie po voľbách koncom januára, odmieta však niektoré reformy, najmä reformu trhu práce, dôchodkov a prepúšťanie v štátnej správe. No bez dohody riskuje, že jej dôjdu peniaze a bude musieť vyhlásiť bankrot.
Tlak na Grécko pritom stúpa, keďže už 5. júna má poslať prvú časť z júnovej splátky z úveru od Medzinárodného menového fondu (MMF). Navyše, 30. júna vyprší platnosť záchranného programu.
Nemecký vicekancelár Gabriel v máji upozornil Grécko, že peniaze od veriteľov dostane len za reformy.
V nedeľu (31.5.) rokoval grécky premiér Alexis Tsipras s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom. Nemecká vláda označila atmosféru rokovaní za "konštruktívnu", ďalšie podrobnosti však hovorca Seibert novinárom neprezradil. A dodal, že grécka kríza nebude témou ani dnešného rokovania Merkelovej, Hollanda a predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera, ktoré sa uskutočnia večer v Berlíne.