StoryEditor

Toto je ruské vojsko. Na našej hranici môže byť za dva dni

04.03.2014, 11:14
Autor:
iDnes.cziDnes.cz
Ruská armáda prešla za posledné roky rozsiahlou modernizáciou. V prípade útoku na Ukrajinu by sa k našim hraniciam dostala za dva dni.

Ruské pozemné jednotky dokážu prekonať až tisíc kilometrov počas 24 hodín. V prípade, že by narazili len na slabý odpor ukrajinských síl, môžu reálne do 48 hodín zaujať pozície na ukrajinsko - slovenskej hranici. Nielen s bojovou technikou, ale aj so všetkým tylovým zabezpečením.

Po rozpade Sovietskeho zväzu sa všeobecný a najmä hospodársky úpadok Ruska prejavil aj na katastrofálnom stave ozbrojených síl. Konflikt v Čečensku pred koncom 20. storočia poukázal na celý rad pochybení, ale ruskí vojaci, ktorí sa vo väčšine historických konfliktov prejavili ako húževnatí bojovníci, nehľadiac na vlastné straty, nakoniec splnili aj v tejto vojne politické zadanie a plne ovládli odtrhnuté územia.

K výraznému posunu v smerovaní Ruska i jeho ozbrojených síl došlo až po nástupe k moci súčasného prezidenta Ruskej federácie, ktorý sa udial prvý deň nového tisícročia, kedy sa funkcie prezidenta ujal Vladimir Vladimirovič Putin.

Na rozdiel od svojho predchodcu, často opitého bývalého komunistického funkcionára, sa Putin od samého počiatku začal prejavovať ako osobnostne silný a organizačne mimoriadne schopný vodca.

 

Vo vojenskej oblasti prebehla celá rada reforiem, ale päťdňový konflikt v roku 2008 s Gruzínskom ukázal, cez rýchle víťazstvo ruských síl nad protivníkom, že riadenie vojsk je aj naďalej ťažkopádne.

Nič než pohotovosť
Významnou udalosťou pre vojnovú použiteľnosť ozbrojených síl Ruskej federácie sa ukázal nástup armádneho generála Sergeja K. Šojgu (národnosť tuvinská, hrdina Ruskej federácie) do funkcie ministra obrany ruskej vlády dňa 6. novembra 2012.

Tento náčelník sa navonok prejavuje veľmi svojráznym vystupovaním, toľko odlišným od u nás zafixovaného obrazu sovietskej generality cinkajúcej predovšetkým vyznamenaniami na hrudi. Inšpekčné cesty vykonáva v koženej bunde, nepotrpí si na salutovanie a iné formálne vojenské vystupovanie. Ruky má spravidla zastrčené do vreciek a na prešedivenej hlave väčšinou nenosí čiapku. Bez ohľadu na to, či hovorí s dôstojníkmi alebo ak poskytuje rozhovor médiám.

Práve Šojga (nepochybne v úplnom súlade s názormi vrchného hlavného veliteľa ruských ozbrojených síl, ktorým je prezident federácie Putin) je strojcom poslednej prebiehajúcej reformy ruských ozbrojených síl.

Pre ruských veliteľov zo starej školy (sovietskej) bol jeho nástup do funkcie šokom. Šojga sa totiž rozhodol pripraviť Rusko na vojnu. Na skutočnú vojnu, ktorá môže vypuknúť nečakane napríklad zajtra. V rozpore so sovietskou a postsovietskou praxou začal vyhlasovať bojovú pohotovosť najprv malým jednotkám bez predchádzajúceho varovania, ktoré predtým vždy nejakým spôsobom preniklo z nadriadených štábov k preverovaným jednotkám. Velitelia potom mali možnosť sa na vyhlásenie varovania v predstihu pripraviť, čo výrazne skresľovalo skutočné bojové schopnosti útvarov.
     
Marec 2013 - cvičenie s nedostatkami
Vo štvrtok 28. marca 2013 o štvrtej ráno moskovského času dostal minister obrany Šojga od prezidenta Ruskej federácie rozkaz na uvedenie do plnej bojovej pohotovosti celkom sedem tisíc príslušníkov útvarov letectva, výsadkárov a špeciálnych síl a námorníctva rozmiestnených v oblasti Čierneho mora. Následných trojdňových manévrov s ostrou streľbou sa zúčastnilo 36 plavidiel, 20 bojových lietadiel a vrtuľníkov a 50 delostreleckých systémov. Takzvané kontrolné cvičenie vopred nebolo oznámené zahraničným vojenským misiám a ani nebola umožnená činnosť cudzích pozorovateľov.

Pravda sa ukázala. Náčelník generálneho štábu Valerij Gerasimov otvorene v ruských médiách priznal, že cvičenie odhalilo "rad nedostatkov v pripravenosti" ozbrojených síl.

Je vhodné pripomenúť, že vojská NATO v súčasnosti len veľmi zriedka naraz precvičujú bojové nasadenie rovnakého počtu vojakov, spravidla sa manévrov zúčastňuje polovičné alebo ešte menšie množstvo osôb.

Júl 2013 - 1000 kilometrov za deň, 1000 tankov, 160 000 vojakov
V priebehu druhého letného mesiaca bolo v Rusku do plnej bojovej pohotovosti naraz uvedených 160 tisíc príslušníkov východného vojenského okruhu. Aby bol zabezpečený moment prekvapenia pri vyhlásení bojového poplachu, boli pre doručenie rozkazov využité výhradne spojky, ktoré odovzdali osobne zapečatené obálky príslušným veliteľom. Prepravovali sa skryto lietadlami civilných spoločností alebo taxíkom. Dokumenty sa tak vyhli všetkým miestam vojenskej byrokracie, kde by mohlo dôjsť k predčasnému prezradeniu obsahu direktív.

Námetom cvičenia bolo zaujatie krytu hraníc. Na rozľahlom teritóriu Sibíri sa útvary pozemných síl pohybovali rýchlosťou až jeden tisíc kilometrov za deň (hlavne po železnici. Presunov sa zúčastnilo 12 -tisíc vozidiel všetkého druhu, vrátane tisícky tankov. Vo vzdušnom priestore operovalo 130 lietadiel a vrtuľníkov. Na more vyplávala z prístavov 70 plavidiel. Zároveň bolo do pohotovosti uvedené vojsko stredného vojenského okruhu, ktorému bolo určené hrať "nepriateľa".

Cvičenie ukázalo, že výsledky bojových strelieb sa na neznámych polygónoch zhoršili o dva stupne, z výborne na dobre. Na tomto aj na iných manévroch boli dôstojníci na všetkých úrovniach ruskej armády vedení nadriadenými k autonómnemu prijímaniu rozhodnutí, čo je v príkrom rozpore so sovietskou praxou. Celá vojnová hra vyústila v porážku obrancov. V dobách vlády strany sovietskych komunistov by bol podobný výsledok bojovej previerky úplne vylúčený. Manévre na Ďalekom východe vyhrali vojská centrálneho vojenského okruhu, pretože podobnou náročnou skúškou prešli o niekoľko mesiacov skôr ako okruh východný a naučili sa "bojovať" efektívne.
   
Varujúci obraz súčasných ruských vojsk

Pamätníci okupácie Československej socialistickej republiky sovietskou armádou v auguste 1968 si pamätajú na žalostný výzor vozidiel a vojakov z východu. Uniformy mali sprané, nevzhľadné a nepraktické. Výstroj (tlumok, topánky) ako z druhej svetovej vojny, možno aj horšie. Autá na prvý pohľad prezrádzali nedobrý technický stav. Aj v období čečenských vojen možno odpozorovať zo záberov ruských špinavých vojakov nie práve fungujúce tylové zabezpečenie.

Človek nemusí byť priamo expertom na vojenské otázky, aby z fotografií z práve prebiehajúcich udalostí na Kryme vyčítal, že v ruskom vojsku došlo k obrovskému kvalitatívnemu posunu. Všetky vozidlá sú nastriekaná jednotnou farbou a nachádzajú sa v zjavne úplne vyhovujúcom technickom stave. To isté možno vypozorovať aj na disciplíne vojakov, ktorí sú vybavení modernou uniformou spĺňajúcou na prvý pohľad požiadavky doby, vrátane taktických viest a nosných systémov, nákolenníkov a iných ochranných prostriedkov.

Štartovacia sekvencia medzikontinentálnej pozemnej mobilnej strategickej rakety Topol M.

Navyše ruskí ozbrojenci sa nesprávajú ustrašene, ako tomu bolo v roku 1968 v Československu alebo v Berlíne počas tamojšej krízy. Zdá sa, že spoločné cvičenia ruskej armády s vojskami NATO priniesli plody. Rusi sa naučili mnohému zo západoeurópskeho vojenského umenia a najskôr už aj radoví vojaci majú akési poňatie o účinnej taktike blízkeho boja.
     
Obrana proti elektromagnetickému impulzu
Krymská kríza vypukla po vyhlásení neočakávanej previerky ruských vojsk v západnej časti krajiny. Politický svet síce venuje najväčšiu pozornosť presunom vojenskej techniky na Krym či do oblastí susediacich s Ukrajinou, ťažisko a význam vojenskej operácie ale leží úplne inde. Rusko podľa verejne dostupných zdrojov na ruskojazyčnom internete predovšetkým vybudovalo vojnovú štruktúru velenia, ktorú podporilo uvedením do plnej prevádzky zvláštnej spojovacej sústavy odolnej aj proti úderu zbraní hromadného ničenia.

Ruská armáda pravdepodobne úplne oprávnene predpokladá v prípade zrážky s vojskami NATO reálne nasadenie nukleárnych zbraní k zničeniu alebo poškodeniu všetkých ruských vojenských IT systémov pôsobením takzvaného elektromagnetického impulzu. (Výbuchom jadrovej nálože vo výške mnohých desiatok kilometrov. Okrem už spomínaného efektu by explózia nemala na povrchu zeme žiadny iný účinok.)

A pretože každá armáda chystá obranné opatrenia podľa vlastných operačných plánov, sú skôr než životy Európanov v prípade vystupňovania krízy ohrozené naše počítače a vôbec európska a možno aj americká elektrizačná sústava.

Navyše v priestore Severného ľadového oceánu prebieha operácia, ktorá má za cieľ precvičiť lode severnej flotily ruského námorníctva v hľadaní ponoriek protivníka. Je nad slnko jasnejšie, že nehľadajú cvičné ciele, ale americké, francúzske či britské jadrové ponorky. Je nepochybné, že ruská armáda je vo väčšej vojnovej pohotovosti, než sa na prvý pohľad zdá.
     
Ruské zbrane
Ruské zbrane vždy patrili k tomu najlepšiemu, čo sa v danej oblasti vo svete vyskytovalo. Kalašnikov automaty kalibru 7,62 mm sú naďalej úplne vyhovujúce zbrane, pretože v Afganistane sa ukázalo, že kaliber 5,56 mm NATO nie je úplne vhodný pre vedenie palby pechoty (aj keď názory expertov sa rôznia - má síce menšiu priebojnosť, ale pretože je táto munícia ľahšia, viac jej vojaci unesú, je presnejšia a má vyšší ranivý účinok).

Ruské tanky T-80 (pravdepodobne až 8 tisíc kusov) a T-90 (asi viac ako 700 kusov), ktoré sú už celkom iste vybavené funkčnou dynamickou ochranou, čo neznižuje ich bojaschopnosť, ako sa dialo na začiatku čečenskej vojny, patria k vyhovujúcim zbraňovým sústavám. Výhodou ruských tankov je schopnosť vypúšťať z kanónov riadené samonavádzacie rakety proti obrnencom nepriateľa, ale aj na bojové helikoptéry do vzdialenosti až 5 kilometrov. Pôvodne to bola vlastne z núdze cnosť, pretože kvôli veľkým toleranciám nemali kanóny dostatočnú presnosť.

Palebnú silu ruského delostrelectva výrazne umocňujú raketometné systémy. Najmohutnejšia sústava Smerč (priemer rakiet 300 milimetrov) umožňuje ostreľovať plošné ciele na vzdialenosť 70 až 90 kilometrov prívalom rozličnej submunície (protipechotné, protitankové samonavádzacie, objemovo detonujúce, mínové a iné) s ničivou účinnosťou, ktorá je inak dostupná len malým jadrovým zbraniam.

Húfnica D-30 je starou, ale aj naďalej použiteľnou delostreleckou zbraňou.

Ruská pozemná armáda disponuje celou škálou prostriedkov streľby na vzdušné ciele, ktoré pri vhodnom nasadení majú podobu viacvrstvovej obálky. Jednotky v poli chránia postaršie sústavy Tunguzka a moderný Pancier-S1 (asi 120 kusov v roku 2012) či najmodernejšie TOR M1 (12 bojových vozidiel?). Treba podotknúť, že uvedené počty by na obranu tisícov tankov zrejme nestačili.

Systémy si viacmenej poradia s lietadlami, s inteligentnou muníciou (pravdepodobnosť zničenia cieľa 70 až 90 percent podľa druhu lietajúceho prostriedku napadnutia). Ciele ničí buď rýchlopalnými kanónom, alebo raketou do vzdialenosti až 20 kilometrov. Väčšie zoskupenia sú zverené raketovému dáždniku sústav KUB a modernejších BUK s dosahom diaľkovým až 45 kilometrov (podľa modifikácie a druhu cieľa). Sústavy S-300 (divíznym prostriedkom je S-300V (asi 200 kusov), zatiaľ čo S-300 patrí PVOS) a S-400 dokážu ubrániť proti všetkým druhom aerodynamických cieľov a balistických rakiet stredného doletu priestory o priemere od troch do štyroch stoviek kilometrov.

Letectvo je vyzbrojené plne vyhovujúcimi lietadlami rôzneho druhu určenia. Za pozornosť stojí predovšetkým stíhacie prepadové lietadlá MiG -31 (rýchlosť Mach 2,83, teda 3 tisíc kilometrov za hodinu). Primárne slúži na hliadkovanie na Sibíri a Ďalekom východe. Spolupracujúca zostava štyroch lietadiel je schopná kontrolovať vzdušný priestor široký deväťsto kilometrov. Lietadlá MiG-29, z ktorých asi 70% považuje armáda za zastarané a postupne ich vyraďuje, a Su-27 (a následné modifikácie) patria stále k plne bojovo použiteľným strojom. Mimochodom demilitarizované MiGy-29 aj Su-27 sú v USA v súkromnom držaní.

Ruská protivzdušná obrana by si pravdepodobne relatívne ľahko poradila i s lietadlami so zníženou schopnosťou detekcie radarmi.

Delostrelecký salvový systém ďalekého dosahu Smerč.

Rusko je tiež jadrovou mocnosťou prvého radu. Na rozdiel od Spojených štátov, ktoré majú strategické rakety umiestnené na ponorkách a lietadlách, disponuje Rusko i mobilnými pozemnými strategickými raketami typu Topol M a Jars (s viacnásobnou hlavicou). Navyše Rusko ako jediná krajina na svete už dvakrát vyskúšala vypálenie všetkých strategických striel z ponorky pod hladinou. V prvom prípade opustilo plavidlo všetkých 16 rakiet počas asi 180 sekúnd. V druhom prípade 19 rakiet za obdobnú dobu. Jedna strela zlyhala (porucha na elektrickom systéme) a zostala v šachte. Moskvu a široké okolie potom chráni plne funkčná sústava antirakiet A-135 s jadrovou hlavicou. Jej ústredný článok, radar včasnej výstrahy Don-2N bol nedávno uvedený do operačnej prevádzky po modernizácii.
 

Jiří Macoun, iDnes.cz

01 - Modified: 2006-02-14 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: V Česku možno znížia úrokové sadzby
01 - Modified: 2023-03-27 13:07:27 - Feat.: - Title: Vojakom nechodia výplaty, ich nadriadení s rodinami žijú v luxuse. Takéto lukratívne nehnuteľnosti vlastnia ruskí velitelia 02 - Modified: 2023-03-27 10:00:23 - Feat.: - Title: Počul si už o dark turistike? Ľudia vyhľadávajú miesta, ktoré slúžia hororom ako predlohy. Je to nebezpečné? 03 - Modified: 2023-03-20 14:54:08 - Feat.: - Title: 20 rokov potom: pokazená invázia do Iraku narušila sebavedomie USA aj vzťahy s Európou. Čo k nej viedlo? 04 - Modified: 2023-03-16 14:58:18 - Feat.: - Title: Arménsko sa obáva genocídy v Náhornom Karabachu, požiada o pomoc OSN 05 - Modified: 2023-03-13 13:21:59 - Feat.: - Title: Ukrajinský pacifista s puškou v ruke opisuje rok na fronte. Bránil obkľúčený Kyjev, nedostatok spánku ho ničil
menuLevel = 2, menuRoute = finweb/financie-a-burzy, menuAlias = financie-a-burzy, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
28. marec 2023 10:27