Gréci sú optimistami a veria, že začiatkom budúceho týždňa dosiahnu dohodu o hospodárskych reformách s partnermi v eurozóne, ktorí im potom uvoľnia peniaze zo záchranného balíka. Vyhlásil to dnes grécky minister hospodárstva George Stathakis pre televíznu stanicu Antenna TV, informovala agentúra Reuters.
Nové reformy
Premiér Alexis Tsipras po stretnutí s lídrami Európskej únie minulý týždeň povedal, že Atény do pondelka 30. marca predložia partnerom v eurozóne vlastný návrh reforiem. Veritelia požadujú od Grécka, aby prijalo opatrenia, ktoré mu pomôžu skonsolidovať verejné financie a postaviť sa na vlastné nohy, aby nebolo odkázané na pomoc zvonka. To je podmienka na uvoľnenie peňazí zo záchranného úveru pre Grécko, ktorému dochádza hotovosť. Aténam opäť hrozí platobná neschopnosť a vystúpenie z eurozóny.
"Veríme, že začiatkom budúceho týždňa dosiahneme dohodu o balíku reforiem, ktorý predloží grécka vláda a o financovaní krajiny," povedal Stathakis. Nespresnil, kedy kabinet v Aténach pošle veriteľom návrh reforiem.
Reformy sú veľmi citlivá téma pre premiéra Tsiprasa a jeho ľavicový kabinet, ktorý zvíťazil v predčasných januárových voľbách vďaka sľubom, že zastaví reformy a zruší úsporné opatrenia. Nie je preto jasné, či nový návrh bude zahŕňať aj opatrenia, ktoré zaviedla predchádzajúca konzervatívna vláda, ako sú napríklad privatizácia a dôchodková reforma.
Dva úvery
Atény sú od roku 2010 závislé od pomoci zvonka. Partneri v eurozóne a medzinárodný menový fond im schváli dva záchranné úvery v celkovej výške 240 miliárd eur. V tomto balíku zostalo ešte 7,2 miliardy eur, ale podmienkou pre vyplatenie peňazí je dôveryhodný návrh reforiem. A túto podmienku Grécko zatiaľ nesplnilo.
Zdroj oboznámený s finančnou situáciou v Grécku v utorok (24.3.) pre agentúru Reuters povedal, že bez ďalšej pomoci mu zhruba 20. apríla dôjdu peniaze. Vláda momentálne vykrýva ich nedostatok prostredníctvom takzvaných repo transakcií, v rámci ktorých si požičiava od štátnych podnikov. To však podľa zdroja môže robiť už len pár týždňov.
Grécko neuspelo ani so svojou žiadosťou o získanie rýchlej finančnej injekcie v podobe peňazí zo záchranného fondu eurozóny.
Atény požiadali o vrátenie 1,2 miliardy eur z Európskeho fondu finančnej stability (EFSF). Tie boli podľa Atén fondu vyplatené navyše, keď Grécko vrátilo do EFSF 10,9 miliardy eur z nevyužitej pomoci určenej na rekapitalizáciu gréckych bánk. Pracovný tím Euroskupiny však dospel k záveru, že Grécko nemá na vrátenie čiastky právny nárok.