Po hrdom odmietnutí reforiem v referende prišiel tvrdý pád na zem. Aspoň tak to cítia mnohí Gréci, pre ktorých je najnovšia dohoda s veriteľmi o finančnej pomoci ponižujúca. Ich rozčarovanie zašlo tak ďaleko, že z neho začínajú profitovať radikálne strany na oboch stranách politického spektra – ultraľavičiari i ultrapravičiari.
Situáciu sa snažia zvrátiť krajne ľavicovo orientovaní členovia vládnej strany Syriza. Tí už avizovali, že sa v dnešnom kľúčovom hlasovaní o návrhu dohody vyslovia proti záchrannému plánu.
Experti očakávajú, že gréckemu premiérovi Alexisovi Tsiprasovi sa nakoniec podarí reformy prijať a vládu zachrániť. „Demisia nie je teraz na programe,“ hovorí pre HN Kostas Kalloniatis, grécky ekonomický analytik.
Už včera vyjadril podporu vláde Panos Kammenos, líder koaličnej pravicovej strany Nezávislí Gréci. Ten sa pritom ešte v pondelok vyjadroval ostro proti „vydieračskej“ dohode.
Dočasná vláda národnej jednoty
Hoci sa pred hlasovaním o novom záchrannom balíčku očakávajú v Grécku nepokoje radikálnych ľavičiarov i odborárov a celodenný štrajk, tvrdý balíček zrejme prejde. „Grécky parlament schváli to, čo sa od neho vyžaduje, avšak s pomocou opozičných strán Pasok, Nová Demokracia či To Potami,“ hovorí pre HN Blanka Koleníková, analytička londýnskej spoločnosti IHS. Tsiprasova vláda môže stratiť okolo dvoch desiatok ultraľavicových poslancov, ktorí šetriaci program nepodporia. „To jednoznačne naruší stabilitu vlády,“ dodáva analytička.
Ďalšou možnosťou je vytvorenie vlády národnej jednoty s niektorými opozičnými stranami. Je otázne, ako dlho takáto vláda vydrží. Po jej páde môžu nasledovať aj predčasné voľby. „Menšinová vláda alebo vláda národnej jednoty sú najviac pravdepodobné možnosti pred tým, ako by sa konali predčasné voľby v septembri,“ píše George Saravelos, analytik Deutsche Bank.
Radikáli sú zatiaľ slabí
Ak sa ekonomika Grécka bude zhoršovať, čo je aspoň dočasne pri šetriacom programe pravdepodobné, radikalizácia politickej scény je viac než možná. Bankové prázdniny, nedôvera investorov a kontrola kapitálu poškodzujú grécku ekonomiku každý deň. „Môžem len odhadovať, či klesne o dve, tri či dokonca päť percent HDP,“ píše Petr Dufek, analytik ČSOB.
Niektorí analytici stále nevylučujú ani Grexit, teda odchod Grécka z eurozóny, ktorý sa aspoň nateraz zdá zažehnaný. Dávajú mu 30-až 50-percentnú šancu napriek prijatiu finančnej pomoci.
Krajná pravica má momentálne v Grécku podporu zhruba šiestich percent populácie. Radikálna ľavica oslovuje nie viac ako tri percentá voličov. „To platí dnes a môže sa to zmeniť, ak sa ľavé krídlo odštiepi zo Syrizy,“ dodáva Kalloniatis.
Na druhej strane, Koleníková nevidí veľkú šancu na úspech radikálov v možných predčasných voľbách. „Syriza je stále najpopulárnejšia strana a mala by šancu voľby vyhrať, aj keď nie s takou väčšinou, akú má teraz,“ pripomína analytička.
Budúca vláda by mohla vzniknúť z koalície Syrizy, Pasoku a To Potami alebo pod vedením Novej demokracie. Posledné prieskumy z júna hovoria, že Syriza má podporu okolo 38,5 percenta a Nová demokracia asi 19,1 percenta.