Vzostup Číny zmenil prakticky každý región sveta. Niektoré trendy však naopak posilňuje. Druhá najväčšia ekonomika totiž spotrebuje množstvo surovín, ktoré si zabezpečuje najmä prostredníctvom dlhodobých kontraktov s rozvojovými krajinami.
Masívny dopyt čínskej ekonomiky po komoditách tak ešte upevňuje pozíciu najmä latinskej Ameriky ako ich dôležitého dodávateľa. Krajina totiž vo veľkom dováža ropu z Venezuely a Ekvádoru, meď z Čile, sóju z Argentíny a železo z Brazílie.
Čínske pôžičky v regióne
Týmto sa však ich vzájomná spolupráca ani zďaleka nekončí. S dodávkami surovín úzko súvisia aj čínske pôžičky v regióne. Krajina, ktorá uzatvorí dlhodobý kontrakt na dodávku suroviny s Čínou od nej na oplátku môže čerpať výhodný úver. Keďže výnosy z predaja tejto suroviny sú krajine či spoločnosti ukladané na čínskom účte, splátky takéhoto úveru sa jej odratávajú priamo odtiaľ.
Číne tieto dohody vyhovujú, pretože sa jej darí zabezpečovať si výhodné dlhodobé komoditné konktrakty a zároveň sa vyhýba riziku priamych pôžičiek menej dôveryhodným dlžníkom. Benefitujú však aj rozvojové krajiny, ktoré si zabezpečujú dlhodobé odbytisko a zároveň získavajú prístup k výhodnejším pôžičkám.
Nie je preto prekvapujúce, že čínske peniaze sú vítané všade tam, kde finančné trhy váhajú. Napríklad Ekvádor, ktorý v roku 2008 zbankrotoval, takto využil čínske úvery na vykrytie diery v rozpočte a snahu obnoviť svoju dôveryhodnosť ešte predtým, než sa opäť pokúsi vrátiť na dlhopisové trhy.
Priame investície
Tieto pôžičky však majú aj ďalší rozmer. Môžu otvoriť dvere priamym investíciám. Čínske banky sa pritom zvyčajne zameriavajú na sektory, ktoré sú pre rozvojové krajiny kľúčové. Napríklad z peňazí, ktoré z Číny od roku 2005 tiekli do latinskej Ameriky, išlo až 85 percent do infraštruktúry, energií a ťažby. Čast investície musí byť v týchto prípadoch na oplátku minutá na nákup čínskych tovarov.
Zväčša prostredníctvom štátnej Čínskej rozvojovej banky takto Čína naliala medzi rokmi 2005 a 2013 do latinskej Ameriky takmer 100 miliárd dolárov. V porovnaní s celkovými úvermi pre tento región sa jedná o zásadný podiel. Čínski veritelia totiž napríklad minulý rok poskytli 15 miliárd dolárov, zatiaľ čo Svetová banka 5 miliárd a zahraničné komerčné banky ďalších 17 miliárd dolárov. Keďže spolupráca sa ukazuje ako obojstranne výhodná, objem týchto úverov zrejme naďalej porastie.
Zdroj: The Economist
|
Koľko požičiava Čína krajinám latinskej Ameriky Objem pôžičiek (v miliardách dolárov) Počet pôžičiek Venezuela 52 13 Zdroj: China-Latin America Finance Database |