Ďalším členom eurozóny sa po tohtoročnom vstupe Lotyšska síce pravdepodobne stane susedná Litva, o vstupe do menovej únie už ale uvažuje ďalší, prekvapivý záujemca - Rumunsko.
Vstúpiť môžeme už zajtra
Deficit vládneho rozpočtu by mal v tomto roku byť 2,2 percenta tamojšieho HDP, pre rok 2015 vláda počíta so schodkom 1,4 percenta. Podľa takzvaných maastrichtských kritérií nesmie deficit prekročiť tri percentá HDP krajiny. Rumunsko toto kritérium podľa Európskej komisie plnilo aj v predchádzajúcich dvoch rokoch.
Riziko? Iba inflácia
Miera inflácie Rumunska predstavovala v januári 1,06 percenta, uvádza Ponta. Podľa pravidiel EÚ sa pritom nesmela odchýliť o viac ako 1,5 percentuálneho bodu od hodnoty 0,1 percenta, čo bol priemer troch krajín eurozóny s najnižšou infláciou.
V predchádzajúcich rokoch to ale bola práve inflácia, ktorá pokusom o vstup do eurozóny bránila. Ešte za celý rok 2013 predstavovala podľa Eurostatu 3,2 percenta, zatiaľ čo povolený strop bol 2,3 percenta.
Rozdiel medzi maximálnou požadovanou hodnotou a rumunskú infláciou sa však v posledných rokoch znižoval. Okrem ukazovateľov , ktoré rozhodujú o vstupe do eurozóny, má Rumunsko aj pomerne nízku mieru nezamestnanosti. V januári predstavovala 7,3 percenta, čo bolo podľa Eurostatu deviatej najnižšie číslo v EÚ.
Ekonomické ukazovatele hovoria za
Ako ale zdôrazňuje Ponta, len počas ekonomickej recesie v rokoch 2010 až 2011 stratilo prácu vyše 500 tisíc osôb. Vláda v posledných rokoch prijala viacero opatrení na zvyšovanie zamestnanosti - firmám, ktoré vytvoria viac ako dvadsať nových pracovných miest, napríklad znížila náklady na pracovníkov na polovicu.
V uplynulých dvoch rokoch sa tak podarilo vytvoriť 80 tisíc nových pozícií. Hrubý domáci produkt Rumunska vlani rástol o približne 3,5 percenta, najviac ho tiahla priemyselná a poľnohospodárska produkcia a rast exportu. Napriek tomu HDP na hlavu v porovnaní s Európou stále zaostáva - oproti priemeru EÚ je tento ukazovateľ polovičný, nižší ho má len Bulharsko.