Japonská vláda chce zákonom prinútiť firmy, aby svojich zamestnancov donútili vybrať si dovolenku. To sa totiž vo workoholickej kultúre často nedeje a jedným z následkov sú aj dve stovky úmrtí z prepracovania za rok.
Vysokoškolsky vzdelaná tridsaťšesťročná Eriko Sekigučiová by si mala hľadať priateľa, randiť, plánovať nočný život v meste alebo dovolenku v zahraničí. Pracuje však v Japonsku, v krajine, kde je silne zakorenený workoholizmus. Často tak trávi v práci 14 hodín denne.
V kancelárii býva kvôli rokovaniam od skorého rána a po práci sa ešte stretáva s klientmi. Vlani si z 20 dní platenej dovolenky vybrala iba osem, z toho šesť, pretože bola chorá.
"Nikto iný si dovolenku nevyberá," hovorí Sekigučiová. Agentúra AP, ktorá jej príbeh zaznamenala, poznamenáva, že mladá žena bola taká zamestnaná, že aj jej rozhovor pre AP musel byť niekoľkokrát odložený, kým sa jej podarilo uvoľniť z kancelárie.
Výber dovolenky má zaručiť zamestnávateľ
Práve podobným prípadom chce teraz japonská vláda zabrániť. Jeden zo zákonov, ktorý má byť predložený počas súčasného zasadnutia parlamentu, má za cieľ zabezpečiť, aby si zamestnanci vyberali potrebné dni na odpočinok. Na rozdiel od minulej praxe bude mať zamestnávateľ právnu zodpovednosť za to, aby zabezpečil, že si zamestnanci svoju dovolenku vyberú.
Japonsko skúma tento návrh zákona už niekoľko rokov. Veľkým impulzom pre zmenu bol rok 2012, kedy sa ukázalo, že náklady na zdravie, sociálne náklady a náklady na produktivitu sú kvôli extrémnej pracovnej morálke v krajine príliš vysoké.
Problém je čiastočne v tom, že mnoho ľudí sa bojí opovrhnutia spolupracovníkov, ak by si zobrali dovolenku. To sú vážne obavy v kultúre, ktorá si cení harmóniu. A tiež panuje názor, že len slaboch si vyberie všetku svoju dovolenku.
Workoholizmus prináša aj vysoké sociálne náklady. Sekigučiová sa obáva, že sa nikdy nevydá alebo dokonca si ani nenájde priateľa, jedine, že by bol v jej kancelárii. Želá si, aby spoločnosti jednoducho zastavili prevádzku a umožnili zamestnancom vybrať si voľno bez výčitiek.
"Karoši" - termín pre "upracovať sa k smrti"
S workoholizmom sa spája aj neochota párov vychovávať deti, čo spôsobilo, že pôrodnosť v krajine prudko klesla. Výrazne to podkopáva tretiu najväčšiu ekonomiku sveta. Nový zákon má tiež umožniť flexibilnú pracovnú dobu a povzbudiť rodičov, aby trávili viac času so svojimi deťmi napríklad v letných mesiacoch, kedy sú zatvorené školy.
Termín upracovať sa k smrti je v krajine taký bežný, že preň bolo vytvorené aj vlastné slovo - Karoši. Vláda odhaduje, že ročne dôjde ku 200 prípadom Karoši, ktoré sa prejaví ako infarkt alebo krvácanie do mozgu po dlhom pracovnom výkone. Zaujímavosťou je, že veľa prípadov psychických depresií a samovrážd z prepracovania sa medzi Karoši nezapočítava.
Podľa údajov vypracovaných japonskou vládou zhruba 22 percent Japoncov pracuje viac ako 49 hodín týždenne. Pre porovnanie v USA je to 16 percent zamestnancov a vo Francúzsku a Nemecku 11 percent. Väčšími workoholikmi sa zdajú byť obyvatelia Južnej Kórey, ktorých viac ako 49 hodín týždenne pracuje 35 percent.
Japonci si vyberú zo svojej dovolenky, na ktorú majú nárok, sotva polovicu. V priemere to vychádza na deväť dní na pracujúceho ročne. Nárok majú až na 20 dní platenej dovolenky. Väčšinou si musia zobrať dovolenku, keď sú chorí, hoci im zákon garantuje dve tretiny mzdy, ak sú vážne chorí a musia zostať doma.
Workoholizmus neznamená produktivitu
Hoci je Japonsko známe tvrdou prácou, rovnako preslávené je aj neefektivitou a byrokraciou. Zamestnanci vysedávajú v práci v mene tímového ducha, ale ich výkon a produktivita sú diskutabilné.
Odborníci sa domnievajú, že zákon je začiatkom zmeny. Uznávajú však, že korene tohto problému ležia hlboko.
Problém v Japonsku je v niektorých veciach podobný so situáciou amerických zamestnancov. V USA však veľká časť zamestnancov nemá garantovanú platenú dovolenku. Ak platenú dovolenku majú, zvyčajne si ju vyberú takmer celú, dodala AP.