Americký súd zamietol odvolanie Argentíny proti rozsudku, ktorý túto latinskoamerickú krajinu núti zaplatiť veriteľom 1,33 miliardy dolárov. Argentínski predstavitelia pritom už skôr varovali, že ak bude vláda musieť starý dlh zaplatiť, mohlo by to viesť k ďalšej platobnej neschopnosti Argentíny.
V prípade ide o peniaze pre veriteľov, ktorí sa po štátnom bankrote Argentíny v roku 2002 odmietli zapojiť do plánov na reštrukturalizáciu štátneho dlhu. Viac ako 90 percent veriteľov vtedy pristúpilo na zníženie hodnoty dlhopisov až o 75 percent. Niektorí veritelia, vrátane fondov Aurelius Capital Management a NML Capital miliardára Paula Singera, sa ale rozhodli požadovať súdnou cestou plnú hodnotu dlhopisov.
Súd v New Yorku rozhodol
Zaplatiť 1,33 miliardy dolárov zaisteným fondom nariadil Argentíne vlani v auguste súd v New Yorku. Najvyšší súd v USA ponechal tento verdikt bezo zmeny. V ďalšom dnešnom verdikte potom stanovil, že držitelia nepreplatených argentínskych dlhopisov sa môžu obrátiť na americké súdy, aby Argentínu prinútili zverejniť súpis majetku mimo USA. To by mohlo veriteľom uľahčiť vymáhanie pohľadávok.
Argentína v súdnych dokumentoch uviedla, že bude mať problém uhradiť dlžnú sumu v plnej výške a súbežne obsluhovať reštrukturalizovaný dlh. V takom prípade "bude Argentína objektívne musieť čeliť vážnemu a bezprostrednému riziku platobnej neschopnosti" s dôsledkami nielen pre krajinu samotnú, ale aj pre finančné trhy, stojí v spisoch, ktoré Argentína predložila súdu.
Držitelia dlhopisov to ale podľa agentúry Reuters spochybnili. Dôkazy predložené k nižším súdom vraj ukázali, že Argentína si platbu môže dovoliť.
Fondy ohrozujú celú finančnú stabilitu
Argentína sa dlh zdráhala zaplatiť okrem iného preto, že zvyšní veritelia podľa nej patria medzi takzvané supie fondy. Tie vyhľadávajú rizikové investície a veria, že sa im podarí z nich dostať čo najviac.
Argentínsky premiér Jorge Capitan dnes vyhlásil, že špekulatívne fondy ohrozujú stabilitu medzinárodného finančného systému. V podobnom duchu sa už cez víkend vyjadrila prezidentka Cristina Fernándezová. Tá po verdikte amerického súdu oznámila, že o 21:00 miestneho času (utorok 02:00 SELČ) prednesie prejav v televízii.
Nebezpečný precedens
Experti tvrdia, že rozhodnutie by mohlo povzbudiť iných investorov k tomu, aby v budúcnosti tiež odmietli pristúpiť na zníženie svojich pohľadávok voči zadlženým vládam. V krajinách, ktoré sa ocitnú vo finančných problémoch, by to mohlo ohroziť dôležité plány na reštrukturalizáciu dlhu.
Napríklad ekonóm Ramiro Castiñeira zo spoločnosti Econometrica agentúre AP povedal, že rozhodnutie amerického súdu automaticky neznamená platobnú neschopnosť. Stále vraj platí, že je potrebné dohodnúť sa na forme splátok. "Krajina má dostatočné rezervy a ak ukáže vôľu platiť, finančné prostriedky nepochybne získa," povedal.
Na rozhodnutie amerického súdu prakticky okamžite reagovali finančné trhy. V dolároch denominované argentínskej dlhopisy viazané na hrubý domáci produkt klesli o desať percent, zatiaľ čo argentínske peso na čiernom trhu spadlo k doláru o viac ako dve percento na 12 pesos za dolár. Prudko sa naproti tomu zvýšili náklady na poistenie argentínskych dlhopisov pred rizikom platobnej neschopnosti Argentíny.