Číňania vo veľkom nakupujú zlato. Spotreba tohto žltého kovu minulý rok v Číne stúpla o 41 percent na rekordných 1176,4 tony. Cez hranicu tisíc ton sa spotreba dostala prvýkrát.
Čína sa tak týmto výsledkom stala najväčším konzumentom zlata na sveta. Kupujúci využívajú nízke ceny a nakupujú šperky a investičné zlato.
Za zvýšeným dopytom po zlate je hlavne minuloročný prepad cien zlata o 28 percent. Ceny sa minulý rok ocitli až na 1206 dolároch za trójsku uncu, najnižšie od septembra 2010.
Ani čínsky dopyt, tvoriaci podľa asociácie štvrtinu celosvetového záujmu, ale nestačí k opätovnému naštartovaniu rastu globálnych cien drahého kovu. Investori sa ho totiž zbavujú kvôli obavám, že americká centrálna banka zastaví svoj program podpory ekonomiky. Čínski záujemcovia, nakupujúci zvyčajne s obmedzeným rozpočtom, na vyvolanie dlhodobého rastu cien nestačí.
Na minuloročný pokles ceny zlata malo vplyv najmä zlepšovanie globálnej ekonomiky, oživenie akcií, očakávania, že americká centrálna banka (Fed) začne obmedzovať svoje stimulačné opatrenia a nižší dopyt z Indie, ktorú Čína vystriedala na pozícii najväčšieho konzumenta zlata.