Banky, ktoré neboli nezávislé, si viedli v kríze lepšie, hovorí v exkluzívnom rozhovore pre Hospodárske noviny americký ekonóm a nositeľ Nobelovej ceny Joseph Stiglitz. A podľa neho najviac svoju úlohu pri riešení krízy nezvládla Európska centrálna banka.
V najbližších niekoľkých rokoch nevidím na obzore ekonomické zotavenie, hovorí Joseph Stiglizt, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu v exkluzívnom rozhovore pre HN. Okrem iného k tomu prispievajú úsporné opatrenia, ktorými sa jednotlivé krajiny snažia skrotiť svoje dlhy.
Stiglitz kritizuje tiež myšlienku nezávislosti centrálnych bánk. Rozhovor prebiehal na Columbijskej univerzite v New Yorku v čase, keď sa na Wall Stret zhromažďovali demonštranti protestujúci proti štátnej pomoci bankám.
Kto by mal riadiť výmenný kurz?
| Joseph Eugene Stiglitz (* 9. októbra 1943, Gary, Indiana) je americký ekonóm, profesor Columbijskej univerzity. Je nositeľom Medaily Johna Batesa Clarka (1979) a Nobelovej ceny za ekonómiu (2001). Zastával funkciu viceprezidenta a hlavného ekonóma Svetovej banky. Zaoberá sa najmä problematikou ekonomického rozvoja a globalizačných procesov vo svetovej ekonomike. V širšom povedomí je známy ako kritik činnosti medzinárodných inštitúcií (najmä Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu) a liberálnych ekonómov (podľa jeho slov "trhových fundamentalistov"). Zdroj: Wikipedia |
Myšlienka, že trhy samy o sebe fungujú dobre, mala byť zdiskreditovaná finančnou krízou. Trhy sú veľmi nestabilné, vrátane výmenných kurzov.
Dnes si podľa mňa väčšina neideologických ekonómov myslí, že výmenné kurzy by mali byť riadené. Nemali by byť pevné ani úplne voľné. Musíte zvážiť, ako moc nižším kurzom posilníte vývoz a zároveň zvýšite infláciu a to vyvažovať.
Ale nemali by ste nechať hýbať s kurzom trhy podľa toho, ako majú alebo nemajú rady Grécko alebo Nemecko. Exportéri by nemali znášať náklady iracionality trhov a z toho plynúceho pohybu kurzov.
Kto by teda mal riadiť kurz? Nezávislá centrálna banka alebo vláda prostredníctvom centrálnej banky?
Najprv treba povedať, že okolo nezávislosti centrálnych bánk je veľa ideológie. Banky, ktoré neboli nezávislé, si viedli v kríze lepšie. Americká centrálna banka je nezávislá, Európska centrálna banka je nezávislá, ale viedli si v kríze zle. Prečo? Ide o všeobecný princíp. Každý je niekomu zodpovedný, otázkou je komu.
Americká centrálna banka bola zodpovedná trhom a nie spoločnosti. Robila, čo chceli finančné trhy, nie čo pracujúci. Bola nezávislá od spoločnosti. Preto je tu toľko zloby proti centrálnej banke, aj medzi ľuďmi v Kongrese. Lekcia z krízy je, že centrálne banky boli nadmerne nezávislé a tú našu nakoniec ovládol Wall Street.
Výmenné kurzy, dane, priemysel, to sú veci, do ktorých má vláda hovoriť. Všetky tieto veci treba riadiť zodpovedne. Je potrebné vytvoriť inštitucionálny rámec, ktorý vytvorí stabilitu a zodpovednosť.
Ako má teda vyzerať zodpovedná centrálna banka?
Príklad dobrého inštitucionálneho rámca je India. Má vysoký stupeň nezávislosti, je profesionálna ale v konečnom dôsledku je zodpovedná vláde.
Najhorší príklad centrálnej banky je naopak Európska centrálna banka (ECB). V USA sa teraz zameriavame nielen na infláciu ale aj na zamestnanosť, rast a teraz aj na finančnú stabilitu. Celý svet hovorí, musíme sledovať všetky tieto veci. ECB sa chová konvenčne a má vo svojich stanovách ekonomickú filozofiu, ktorá zlyhala.