Pohľad na grafy zobrazujúce hodnoty akciových indexov spôsobuje investorom vrásky na čele. Tento graf však v skutočnosti predstavuje oveľa viac, než len hore-dole kmitajúcu krivku naprieč listom papiera. Je súčasne vyjadrením rýchlo sa meniacich nálad investorov potácajúcich sa medzi stresujúcimi obavami a prebleskujúcimi iskierkami nádejí. Väčšina obáv investorov je však, žiaľ, plne oprávnená, lebo:
– sme svedkami stále sa rozširujú-
cej epidémie dlhovej krízy, keď sa čoraz viac európskych krajín dostáva na pokraj finančného kolapsu, reálne sa už prejavujúceho v aktuálnych trhových cenách nimi vydávaných dlhopisov;
– katastrofálne straty európskych megabánk sa už dostávajú do všeobecnej známosti a už sa aj otvorene priznávajú;
– čelíme bezprostrednej hrozbe dvojitej recesie v USA, založenej na neodškriepiteľných príznakoch pochádzajúcich takmer z každého odvetvia či regiónu krajiny;
– nám hrozí rastúce nebezpečenstvo potenciálne fatálneho kolapsu amerických bánk, ktoré sa už nedokážu vyrovnať s enormnými stratami vyplývajúcimi z hromadných konfiškácií zadlžených domov, z neúmerne vysokého podielu vysoko rizikových derivátov na ich aktívach a z vysokej finančnej angažovanosti v potápajúcich sa európskych bankách.
Naproti tomu väčšina nádejí, ktoré ešte udržiavajú investorov v hre, je založená na celom rade podvodných trikov – falošnými sľubmi počínajúc a vyslovenými klamstvami končiac. Tu sú len štyri z mnohých príkladov:
1. Záchranný plán Európy
Európski vládni lídri sľubovali plán na záchranu potápajúcich sa krajín PIIGS... a na záchranu kolabujúcich európskych bánk... a že tým dokážu presvedčiť investorov, aby tak zastavili pokles cien cenných papierov ich krajín, ako aj ich bánk.
To je však nesplniteľná úloha, a to z troch dôvodov:
– Zainteresované štáty sa pre svoje odlišné záujmy nedokážu dohodnúť takmer na ničom. A keď sa aj dohodnú, dohody nedodržujú.
– Objem peňazí, ktorý je na tento účel k dispozícii, nepostačuje na rozširujúci sa okruh žiadateľov o pomoc.
– Keby sa aj podarilo zúčastneným štátom dohodnúť, že za pomoci biliónov eur zachránia krajiny PIIGS a európske banky pred krachom, čo sa tým dosiahne? Len to prispeje k vyprázdneniu štátnych pokladníc štátov poskytujúcich pomoc a spôsobí ďalší pokles cien ich cenných papierov.
2. Podvádzanie pri stresových testoch bánk
Európski bankoví regulátori klamú verejnosť, pokiaľ ide o bezpečnosť európskych bánk. Iba pred pár mesiacmi vyhlasovali, že štátne dlhy krajín PIIGS sú hodné 100 % ich pôvodnej ceny. Použili tento falošný predpoklad pri stresových testoch realizovaných vo vybraných európskych bankách. Udelili najvyššie ohodnotenie takmer všetkým skúmaným bankám, ktoré tak prešli testami a potom prisahali 500 miliónom európskych občanov, že európsky bankový systém je takmer v perfektnom stave.
Výsledok? Banky, ktoré prešli testom s vyznamenaním, začínajú krachovať. Investori sú v šoku a ceny akcií všetkých bánk klesajú. Odkaz investorov bankovým regulačným orgánom je nasledujúci. Predávame. A ak spustíte ďalšie stresové testy, budeme predávať ešte viac.
3. Falošné sľuby z Washingtonu
Americkí lídri už dali toľko falošných prísľubov, že investori ich už prestali počítať. Už dve vládne administratívy prisľúbili oživiť realitný trh prostredníctvom ambicióznej série vládnych programov, z ktorých však každý skončil fiaskom.
Prezident Obama sľubuje, že jeho zákon o zamestnanosti zabráni novej ekonomickej katastrofe. Tento zákon však bol mŕtvy už pri vstupe do Senátu.
4. Najväčšie americké banky skresľujú finančné výsledky
Reč je konkrétne o JPMorgan Chase. Banka si zaúčtovala 1,9 mld. USD účtovného zisku vďaka investormi pociťovanému zvýšenému riziku. Podľa účtovných predpisov legálne, fakticky však úplne zavádzajúce a smiešne.
Nádej udržiava trhy funkčnými – ale dokedy?
Nádej nie je životaschopnou investičnou stratégiou. Momentálne však trhy žijú iba z nej. Hovorím o nádeji, že:
– európskym lídrom sa podarí ich (136.) pokus o vyriešenie európskych finančných problémov;
– americká ekonomika neskĺzne späť do recesie, a to napriek presvedčivým dôkazom o opaku;
– hospodárske výsledky podnikov nebudú až také zlé, ako sa manažéri obávajú..., že komisia amerického Kongresu príde na to, ako znížiť deficit bez ďalšej rozpočtovej vojny.
Deriváty – časovaná bomba
A skutočný dôvod, prečo si banky už ani navzájom neposkytujú úvery a krajiny PIIGS naďalej ruinujú Európu? Pretože riziko, ktoré predstavuje dolárový 600-biliónový trh s finančnými derivátmi, tu naďalej hrozí. Deriváty zohrali rozhodujúcu úlohu pri ruinovaní globálnej ekonomiky. Dalo by sa teda očakávať, že zodpovední tvorcovia svetovej politiky prijali patričné opatrenia, aby toto nebezpečenstvo prinajmenšom znížili.
Nestalo sa tak. Namiesto riešenia problému umožnili svojou nečinnosťou, aby sa špirála obchodu s derivátmi vymkla kontrole a teraz tu máme časovanú bombu v hodnote vyše 600 biliónov USD, ktorá hrozí výbuchom.
Na porovnanie: Podľa časopisu The Economist dosahuje hodnota HDP globálnej ekonomiky zhruba 65 biliónov USD. Tvorí teda len 10,83 % hodnoty trhu s derivátmi. Niet jednoducho na tejto planéte dostatok peňazí, ktoré by mohli zachrániť banky obchodujúce s týmito finančnými produktmi v prípade, že sa dostanú do problémov.
Všetky skôr uvádzané nebezpečenstvá a hrozby pre globálnu ekonomiku sú v porovnaní s hrozbou trhu s derivátmi len detskou hračkou.
Rozhodnutie je na každom z nás
Hľadajúc východisko zo súčasného marazmu nám všetky uvádzané fakty poskytujú v podstate dve možnosti:
Buď môžeme zveriť svoju finančnú budúcnosť do rúk byrokratov, ktorí už svoju neschopnosť zachovať a uchrániť naše financie v priebehu minulých desaťročí jasne preukázali, alebo...
Môžeme veci vziať do vlastných rúk a ísť so svojimi financiami do iných kútov sveta. Pretože vždy sú na tomto svete hospodársky prekvitajúce miesta. To je však už téma svojím rozsahom presahujúca možnosti tohto príspevku.
Juraj Britka