Nová aténska vláda chce vyjednať zmäkčenie podmienok európskej pomoci Grécku. Európski úradníci podľa denníka Kathimerini naznačujú, že by úľavy mohlo dostať. Ekonómka Anna Visvizi sa domnieva, že Grécko by malo hlavne privatizovať, rovnako ako Česi a Slováci po roku 1989.
Podľa Anny Visvizi, profesorky ekonómie na American College of Greece v Aténach, by pre Grécko nebolo dobré, keby vláda prestala znižovať deficity rozpočtu a neskôr zadlženia. Len je potrebné zmeniť cestu, ako to dosiahnuť.
Ekonómka sa domnieva, že treba znížiť dane miesto ich zvyšovania, ako žiada eurozóna, a je potrebné privatizovať, rovnako ako to robili Česi po páde komunizmu. Nová grécka vláda síce sľubuje masívnu privatizáciu, ale zatiaľ sa Grécku podarilo predať len štyri dopravné lietadlá, ktoré kedysi využívali štátne aerolínie.
Očakávate, že sa zmenia podmienky európskej pomoci Grécku?
Nová demokracia, rozhodujúca strana vládnej gréckej koalície, zdôrazňuje túto tému už viac ako dva roky a myslím, že k tomu dôjde. Nie je ale potrebné zmeniť všeobecné ciele memoranda o porozumení, teda podmienok pomoci.
Fiškálna konsolidácia (pozn. red.: Teda zníženie deficitov štátneho rozpočtu a dlhu) je to, čo Grécko potrebuje. Je však potrebné zmeniť cestu, ako tieto ciele dosiahnuť. Miesto dôrazu na zvyšovanie príjmov štátu, zvyšovania daní, je potrebné znížiť vládne výdavky. Zatiaľ sa úspory v Grécku dotkli hlavne súkromného sektora, zatiaľ čo verejný sektor to takmer nepocítil. Väčšina z jedného milióna nezamestnaných, ktorí dnes v Grécku sú, bola prepustená zo súkromných podnikov, nie zo štátnych služieb.
Čo musí grécka vláda urobiť pre podporu ekonomického rastu v krajine?
Pre starostlivého pozorovateľa situácie v Grécku pripomína proces ekonomickej transformácie v Poľsku, Českej republike alebo na Slovensku po páde komunizmu. Je ťažké tomu uveriť, ale kvôli všadeprítomnému zneužívaniu moci štátu v ekonomike to naozaj vyzerá ako počiatočné roky transformácie.
Je nutné znovu naštartovať privatizáciu. Ale privatizácii si nemožno predstavovať ako rýchly predaj majetku kvôli získaniu jednorazových príjmov do štátneho rozpočtu. Skôr by malo ísť o proces, ktorý umožní dereguláciu ekonomiky, zmenší verejný sektor a tým zníži výdavky vlády. Súčasne s tým je potrebné znížiť dane a tiež vedľajšie náklady na prácu, ktoré má Grécko jedny z najväčších v krajinách OECD.
Aj keď sa to môže zdať mnohým ľuďom nelogické, zníženie daňového zaťaženia a nákladov na prácu môže v skutočnosti zvýšiť príjmy štátu. Veľmi drahý štátny sektor, vysoké dane a preregulovanosť ekonomiky totiž teraz vytláčajú súkromný sektor a rast hospodárstva je tak vlastne nemožný.
Privatizácia, zníženie daní a vedľajších nákladov práce by mohlo pritiahnuť priame zahraničné investície. Grécko by tiež mohlo vytvoriť špeciálne ekonomické zóny s daňovými prázdninami pre investorov na päť až desať rokov. Ide o model, ktorý úspešne zafungoval napríklad v Poľsku.
Nebolo by pre Grécko lepšie opustiť eurozónu a zaviesť drachmu a tým pomôcť svojmu hospodárstvu?
Aj keď niektorí ekonómovia zdôrazňujú, aké výhody by to gréckej ekonomike prinieslo, v skutočnosti by návrat k drachme znamenal pre grécku ekonomiku úplnú katastrofu.
Mnohí ekonómovia a analytici sa chybne domnievajú, že návrat k lacnej mene automaticky znamená, že grécka ekonomika bude viac konkurencieschopná. Ignorujú však to, že grécke hospodárstvo je zo 79 percent závislé na službách a priemysel tvorí len sedempercentný podiel na HDP. Navyše Grécko je závislé na dovoze, dovoz prevažuje nad vývoz. Zavedenie drachmy by znamenalo zdraženie dovozu, napríklad palív.
Namiesto toho, aby sa Grécko vďaka lacnejšej mene stalo konkurencieschopnejšie, dovoz, napríklad palív, by sa stali cenovo nedostupné a krajina by skolabovala.