Z ekonomického hľadiska má zmysel len vystúpenie Grécka zo spolku krajín platiacich eurom. "Ideálne by bolo, aby súčasne odišlo aj Španielsko a Portugalsko," tvrdí Pavel Kysilka, šéf České sporiteľny, najväčšej českej banky. "Pre toto rozhodnutie zostáva len pár mesiacov," zdôrazňuje bankár, ktorý je aj členom Národnej ekonomickej rady vlády (NERV) a bývalým viceguvernérom ČNB. Z týchto krajín totiž miznú peniaze.
Šéfovia krajín Európskej únie budú tieto problémy riešiť na svojom stretnutí koncom mesiaca. Privezú návrhy na vytvorenie fiškálnej únie, čiže spoločnej európskej kasy. Zatiaľ bolo vždy proti Nemecko, ktoré prispieva do únie najviac. Teraz sa však štátnici boja, že Grécko vypadne z eurozóny, trhy zachváti panika a spôsobí to ešte hlbšiu európsku hospodársku krízu.
"Nemyslím si, že by ich odchod z eurozóny a zavedenie mien, ktoré nikto nechce, prospeli únii alebo týmto krajinám," oponuje Luděk Niedermayer, bývalý viceguvernér ČNB. "Náklady budú podstatne vyššie, než sa domnieva pán Kysilka. Bolo by ťažké verejnosti a trhom vysvetliť to ako ojedinelý prípad a obmedziť nákazu ostatných krajín (teda paniku a následný hospodársky pokles). Veľkou dezintegráciou Európy by sotva prežil aj spoločný európsky trh, čo by pre nás bola katastrofa."
Oficiálne českí ani zahraniční politici a centrálni bankári o odchode Španielska a Portugalska zatiaľ nehovoria. Ani šéfovia veľkých bánk. Odchod Grécka z eurozóny však nedávno pripustil napríklad český premiér Petr Nečas.