Na tenisovom kurte sa tomuto milovníkovi športu zastavilo srdce. Všeobecne bol považovaný za výborného počtárov a lojálneho štátneho úradníka.
O Janotovi sa tradovalo, že je to jediný človek, ktorý sa vyzná v českom štátnom rozpočte. Ostatne na jeho plánovaní sa podieľal od roku 1978. Poznal všetky jeho zákutia, vedel v ňom na želanie ministra financií nenápadne skryť určité sumy tak, aby ich nevideli poslanci ani ďalší politici a rovnako tak keď bolo najhoršie, dokázal na želanie ministra zo štátnej kasy vytiahnuť podstatnú sumu peňazí.
"S rozpočtom vie zaobchádzať obdivuhodne, má v malíčku spustu trikov a vždy to nejako vyjde," spomínal napríklad bývalý český minister financií Ivan Pilip.
Všetci ministri financií Janotu do určitej miery obdivovali. Až na jedného. Keď sa stal v roku 2006 ministrom financií Vlastimil Tlustý z ODS, Janotu odvolal z pozície námestníka ministra zodpovedného za rozpočet. Janota ho totiž ako ministra kritizoval v tlači a spochybňoval jeho odbornú spôsobilosť. A navyše Tlustý nechcel počúvať Janotove názory na tvorbu štátneho rozpočtu.
Príčinou ich sporu boli inzeráty v novinách, kde Tlustý uvádzal, že Česká republika má katastrofálny dlhy a ako zdroj týchto údajov bol označený Janota. Janota ale tieto údaje považoval za zavádzajúce a navyše sa cítil urazený a profesijne poškodený.
Po odchode Tlustého z ministerstva financií a jeho nahradením Miroslavom Kalouskom bol Janota opäť vymenovaný do funkcie námestníka ministra. A keď Kalousek z ministerstva v roku 2009 odchádzal, prehovoril Janotu, aby sa stal ministrom financií v úradníckej vláde Jana Fischera.
Janota sa ako minister sa snažil brániť štátnu kasu pred požiadavkami na ďalšie výdavky a úsporné opatrenia, ktoré presadila Fischerova vláda, dokonca dostala prezývku Janotov balíček. Zároveň Janota presadzoval aj zvýšenie daní.
Jeho snaha bola neideologická, cieľom bolo len smerovanie k vyrovnanému rozpočtu bez ohľadu na to, či finančnú situáciu štátu zlepšia škrty v tej alebo onej oblasti alebo či jej pomôže zvyšovaním daní či inými opatreniami.
Vláda a Janota zvlášť sa správali ako naozaj len vláda preklenovacia a úradnícka a ak kdekoľvek narazili na politický odpor, cúvol. Janotov balíček preto nebol prijatý v pôvodnej podobe a stav štátnej kasy zlepšil nepatrne.
Po minuloročnom nástupe vlády Petra Nečasa dostal post v dozornej rade pološtátneho elektrárenského gigantu ČEZ ako odmenu za to, že kývol v roku 2009 na ponuku stať sa v úradníckej vláde ministrom financií a potom sa po voľbách bez ďalších rečí stiahol z politiky.
Ostatne Janota, aj keď mal vraj v posledných rokoch nejaké ponuky, nikdy nevstúpil do žiadnej politickej strany okrem svojho členstva v KSČ v rokoch 1984 - 1989. Vtedy svoje členstvo zrejme bral skôr ako pomoc v kariére štátneho úradníka, než že by bol presvedčeným komunistom.
Janota pred smrťou pôsobil ako poradca ministra financií Miroslava Kalouska a v Národnej ekonomickej rade vlády, kam bol nominovaný ako ekonóm. Aké boli jeho ekonomické názory a k akej ekonomickej škole patril, okrem toho, že presadzoval, že je potreba dobre naplánovať štátne financie a držať ich v trvalo udržateľnom stave, nie je verejne známe.