Najväčšia krajina sveta tento rok predbehla USA ako druhého najväčšieho exportéra pšenice a robí si zálusk na prvenstvo, ktoré zatiaľ drží EÚ. Obilniny z tamojšieho úrodného pásu dobývajú Egypt ale aj krajiny juhovýchodnej Ázie, kde tradične dominuje Austrália. Produkcia ruskej pšenice naviac stabilne rastie.
Dvadsaťpäť rokov po páde železnej opony sa Rusko vracia medzi popredných exportérov obilnín. Krajina až donedávna bola vďaka exportom ropy a zemného plynu považovaná predovšetkým za energetickú veľmoc. To sa však možno zmení. Pšenica sa za prvých sedem mesiacov tohto roka na ruskom exporte podieľala 5,5 percentami.
Ľudia myslia na budúcnosť
"Vzhľadom k našim prírodným podmienkam a klímy sme predurčení k tomu, byť vývozcami," citovala americká agentúra Bloomberg predsedu Ruskej obilnej únie Arkadya Zlochevského. Krajina je tak na dobrej ceste stať sa najväčším producentom pšenice na svete. Teda titulu, ktorý naposledy držala v cárskych dobách. Spoločne s meniacim sa vnútorným trhom federácie posilňuje v ďalších poľnohospodárskych sektoroch.
"Ľudia začínajú myslieť na budúcnosť," cituje agentúra Andreja Burdina, ktorý vlastní farmu v stepi v blízkosti Čierneho mora. O tom, že sa ruskej pšenici darí, svedčí aj fakt, že svoje živobytie za posledné roky rozšíril hneď trikrát.
Slabý rubeľ
Ruský úrodný pás, ktorý sa týči cez slnkom vysušené stepi od Čierneho mora k Volge, zažíva renesanciu, ktorú vedie práve pšeničná produkcia. Tú navyše ženie slabnúca domáca mena rubeľ, ktorá za posledných niekoľko rokov oproti americkému doláru odpísala 45 percent svojej hodnoty.
Na vine sú protiruské sankcie aj nízka cena ropy, ktorá sa aj napriek tohtoročnému oživeniu pohybuje na menej ako polovici ceny 118 dolárov za barel z roku 2014. Do poľnohospodárstva teraz investujú miestni farmári aj oligarchovia. Ruská pšenica sa tak dostáva na výslnie, ktorému dlho dominovali veľkí západní hráči.
Tamojšia pšenica vytlačila zo síl americké obilia v Egypte, ktorý je najväčším svetovým dovozcom, a pevné zastúpenie sa jej darí získavať aj na ďalších trhoch ako je Nigéria, Bangladéš alebo Indonézia. Ruskí vývozcovia pšenice tak za posledné desaťročie zažívajú lepšie časy, než exportéri z konkurenčných obilných veľmocí.
Vláda poľnohospodárstvo dotuje
"Rusko bude jedným z hlavných vývozcov ešte dlho, zvlášť ak prihliadneme k potenciálnemu navýšenia produktivity," uviedol hlavný manažér austrálskej konzultačnej spoločnosti Market Check Tom Basnett. Pšenica z ruského úrodného pásu sa navyše dobre uchytila aj v oblasti juhovýchodnej Ázie, kde tradične dominujú práve austrálske dodávky. Podľa serveru The Australian vzrastie jej podiel na kľúčových ázijských trhoch do roku 2030 o 60 percent.
Zväčšený apetít po ruskej pšenici a rastúci dopyt zo strany rozvíjajúcich sa trhov tak robí vrásky na čele nielen tradičným západným exportérom. Ruská vláda navyše poľnohospodársky sektor štedro dotuje.
Podnikateľom sa darí aj vďaka možnosti voľného nákupu a predaja pôdy, ku ktorému Kremeľ pristúpil pred desiatimi rokmi. Prívetivejšie podnikateľské prostredie následne umožnilo investície do lepšieho vybavenia a umelých hnojív, vďaka ktorým sa z kedysi neplodné pôdy stali dobre prosperujúcimi poľami.
Nízka cena obilia
Mnoho farmárov v Európe a USA sa na rastúcu ruskú produkciu snaží reagovať ponukou kvalitnejších obilných odrôd. Mnoho z nich ale kvôli prebytkom pristúpilo k obmedzeniu produkcie.
Rusko má navyše značne obmedzené skladové kapacity, kvôli ktorým musí úrodu rýchlo dostať na globálne trhy, čo ešte viac stláča cenu tejto komodity. Tona ruského obilia z oblasti Čierneho mora sa na konci septembra predávala za 169 dolárov (151,7 eur), najlacnejšie za posledných šesť rokov.