Tá totiž Rusom nezaplatila 650-miliónový dlh za dodávky plynu. Najnovšie preto šéf Gazpromu Alexej Miller dôrazne vyzval Ukrajinu, aby svoj dlh, splatný k začiatku októbra, vyplatila.
Podobná situácia, keď Ukrajina nebola schopná platiť Rusom, sa stala aj v roku 2009. Gazprom vtedy na niekoľko týždňov zatvoril kohútiky s plynom smerom na Ukrajinu.
„Ukrajina sa snaží o ekonomické aj politické priblíženie sa k EÚ, zatiaľ čo Rusko ju láka do eurázijskej colnej únie,“ upozornil analytik Inštitútu pre energetickú bezpečnosť Peter Marčan.
Zároveň však upozorňuje aj na to, že dnes už máme zásoby plynu a navyše sme schopní dopraviť plyn z Česka a Rakúska. V roku 2009 sme to nedokázali, na čo doplatili hlavne naše priemyselné podniky závislé od plynu. „Prepravná sieť dokáže pretlačiť plyn v reverznom toku cez celé územie Slovenska až do Veľkých Kapušian, v prípade záujmu aj na Ukrajinu,“ potvrdil hovorca Eustreamu Vahram Chuguryan. S touto možnosťou počíta aj ministerstvo hospodárstva.
Podľa Marčana a Šnobra by sme však neboli schopní utiahnuť takúto situáciu dlhodobo. A náš prepravca by navyše prišiel o zisky. Viac sa totiž momentálne oplatí prepravovať plyn z východu na západ aj vďaka tranzitným poplatkom. Tie sú v tomto smere vyššie.
Navyše, aj keby sme dokázali dopraviť plyn zo Západu, stále by išlo o ruský plyn. Podľa Šnobra je to hlavný kameň úrazu. „Krajiny strednej a východnej Európy sú stále prakticky 100-percentne závislé od plynu z Ruska. Riešením by boli nové plynovody,“ poznamenal. Príkladom je projekt plynovodu Nabucco, ktorý mal do Európy prepravovať plyn južnou cestou z Azerbajdžanu. V lete však investori od výstavby ustúpili.