Rozdiel medzi úročením vkladov a úrokovou mierou stavebných úverov je v súčasnosti prísne regulovaný, nesmie prekročiť tri percentá. Zmení sa to novelou zákona o stavebnom sporení, ktorá nadobudne účinnosť od júla tohto roku. Zároveň už zákon nebude požadovať, aby stavebné sporiteľne v zmluvách uvádzali výšku sadzby budúceho stavebného úveru.
Podľa Asociácie klientov finančných inštitúcií tieto zmeny oslabujú nateraz pomerne istú pozíciu stavebných sporiteľov. "Od júla sa otvára nielen možnosť zmeny podmienok úverov v prospech stavebného sporitel'a, ale aj možnosť stavebnej sporiteľne zmenou úrokovej sadzby regulovat' počet poskytnutých úverov i selektovať svojich klientov," povedal jeden zo zakladajúcich členov asociácie Viktor Pokojný. "Novela naozaj predstavuje istú liberalizáciu úrokových sadzieb pri stavebných úveroch," potvrdil generálny riaditeľ sekcie finančného trhu ministerstva financií František Palko. "Vychádzame z toho, že banky potrebujú klientov a klienti potrebujú banky. Liberalizáciu treba vnímať z hľadiska, že zákon umožňuje, aby stavebné sporiteľne v rámci konkurenčného boja mohli úrokové sadzby aj znižovať, čo je, samozrejme, na prospech klienta," povedal Palko. Ako dodal, aj podľa nových podmienok bude stavebná sporiteľňa musieť uvádzať v zmluve o stavebnom sporení podmienky, od ktorých sa napokon bude výška úrokovej sadzby stavebného úveru odvíjať.
"Výška marže stavebnej sporiteľne závisí od viacerých faktorov," povedal riaditeľ odboru komunikácie Prvej stavebnej sporiteľne Miloš Blanárik. Táto sporiteľňa pracuje aj s 2,7-percentnou maržou. K uvedeným faktorom napríklad patrí vývoj vkladov sporiteľov a objemy cieľových súm, na ktoré klienti uzatvárajú zmluvy. "V žiadnom prípade nerátame so zvyšovaním marže," povedal Blanárik. Selekcia klientov pri stavebných úveroch v systéme stavebného sporenia sa podľa neho nevyužíva a ani nepredpokladá, že sa bude využívať. "Dôvodom je to, že každý stavebný sporiteľ, pokiaľ spĺňa zákonom stanovené podmienky, má na stavebný úver nárok," zdôraznil.
Prostriedky na výstavbu zo stavebných sporiteľní (v mil. Sk)
údaj za rok kumulatívne
1993 19,9 19,9
1994 287,5 307,4
1995 1 105 1 412,40
1996 3 829,80 5 242,20
1997 9 326,70 14 568,90
1998 14 785,20 2 935 401
1999 22 236,30 51 590,40
2000 19 626,50 71 216,90
2001 16 540,30 87 757,20
2002 16 418,90 104 176,20
Zdroj: PSS
StoryEditor