Asi dve desiatky zamestnancov na čele s predákom okrádali vlastnú firmu o minerálky, káble i náradie. U. S. Steelu tak vznikla škoda vo výške najmenej desaťtisíc eur. Ešte len nedávno medializovaný prípad z Košíc je iba jedným z príkladov toho, že hospodárska kriminalita v slovenských firmách je oproti minulým rokom na vzostupe. „S podvodmi vlastných zamestnancov sa z čas na čas konfrontuje každý podnikateľský subjekt,“ vysvetľuje viceprezident CBA Slovakia Vladimír Kocúrek.
Každá tretia firma
Kým v roku 2011 sa s podvodmi, či už zo strany zamestnancov alebo externých partnerov, stretla každá piata firma, dnes je to už každá tretia. Takýto nelichotivý výsledok priniesol najnovší prieskum poradenskej spoločnosti PwC. Podľa neho typický páchateľ z radov vlastných pracovníkov vyzerá takto: pracuje u vás šesť až desať rokov na strednej alebo vyššej manažérskej pozícii, má 31 až 40 rokov a okráda vás. „V našej spoločnosti sa riadime pracovným poriadkom aj etickým kódexom a máme zavedené postupy pri porušení týchto normatívov.
Považujeme to však za internú záležitosť a detaily nezverejňujeme,“ hovorí Ľubomíra Šoltésová, manažérka pre vzťahy s médiami U. S. Steelu.
Ešte stále platí, že firmy sa pri podvodoch najčastejšie boria so spreneverou majetku. Jej podiel však klesá v prospech kreatívnejších, teda ťažšie odhaliteľných, foriem. Do popredia sa dostáva podvod v nákupnom procese, ktorý sa okamžite dostal medzi najčastejšie formy kriminality u nás. „Rastúce vzájomné prepojenie podnikateľských subjektov a stále bežnejší outsourcing vystavuje organizácie vyššiemu riziku podvodov pri obstarávaní,“ píše poradenská spoločnosť vo svojej správe. Nezaostáva ani korupcia či úplatky a hypotekárne podvody. Naopak, počítačová kriminalita v našich firmách je pod regionálnym i celosvetovým priemerom, dokonca klesá. PwC sa preto domnieva, že medzi odhalenými prípadmi a realitou je medzera.
Treba sa brániť
Firmy si pomaly začínajú uvedomovať hrozby hospodárskej kriminality i jej finančné dôsledky na samotnú spoločnosť. Stále je však ich snaha investovať do prevencie nedostatočná. „Smutným dôkazom toho je aj skutočnosť, že nás klienti častejšie oslovujú so žiadosťou vyšetriť identifikovaný alebo tušený podvod a menej často už s požiadavkou nastaviť systém s cieľom zabrániť takémuto konaniu,“ konštatuje senior manažérka Forenzných služieb KPMG Ľubica Vandáková. Tá zároveň dodáva, že dobré výsledky v predchádzaní takýmto škodám prináša zavedenie procesných kontrol, linky na oznamovanie podvodov či priaktívna analýza dát. Je už na firme, akú formu boja proti podvodom zvolí. „Každý subjekt má vlastné kontrolné mechanizmy, ktoré ďalej precizuje, aby eliminoval akúkoľvek možnosť pre podvody a neférové praktiky, a to či už vlastných zamestnancov, alebo okolia,“ hovorí Vladimír Kocúrek.