Chystá sa naň totiž štvorica známych, skúsených miliardárov, ktorí si podobný, enormne výnosný obchod s použitím stratégie "global macro“ vyskúšali v minulosti už viackrát.
Na ilustráciu možno uviesť napr. Mexiko v r. 1994, keď peso v priebehu týždňa stratilo 80 % svojej hodnoty, Thajsko v r. 1997, kde stratil baht v priebehu niekoľkých dní 50 %, Malajzia v r. 2007 s 50 % stratou hodnoty ringittu alebo pre nás najznámejší prípad zruinovania britskej libry v r. 1992, známy pod označením "Čierna streda“. To je len niekoľko historických príkladov, avšak prejavov špekulatívneho tlaku na národnú menu je mnoho, napr. útoky proti českej korune, brazílskemu realu, islandskej korune či dokonca nemeckej marke.
Scenár i príprava na úder boli vo všetkých spomínaných prípadoch navzájom veľmi podobné. V prvej fáze aktéri zaregistrovali značné fundamentálne nadhodnotenie danej meny oproti iným menám. Prípravná fáza zahŕňala nazhromaždenie dostatočne veľkého objemu finančných prostriedkov - aj pomocou masívnych pôžičiek. Namiesto normálneho otvorenia "krátkej pozície“ na devízovom trhu s bežnými prostriedkami a vyčkávania na prirodzený pokles hodnoty danej meny spôsobený trhovými silami potom vrhli všetky svoje finančné rezervy do "krátkeho predaja“ tak rýchlo a v takom rozsahu, že centrálna banka svojimi disponibilnými prostriedkami nedokázala dostatočne rýchlo intervenovať v prospech udržania hodnoty svojej meny.
Špekulanti nechodia s bubnom na zajace
Verejnosť si obvykle myslí, že jediný, kto pokoril britskú libru, bol George Soros. To však vôbec nie je pravda - on bol len jediný, kto o tom rozprával - každému v médiách, kto bol ochotný počúvať. Svoj podiel na bohatom lupe pochádzajúcom z núteného pádu britskej libry si vybrali mnohí znalci uplatňovania stratégie "global macro“ v praxi. Jedným z nich bol napr. Sorosov protiklad, jeden z najvplyvnejších podporovateľov pravicovej politiky, ktorý pôsobil tajuplne ešte aj na svoju rodinu a priateľov, Bruce Kovner.
Mohli by sme pokračovať desiatkami ďalších mien, ktoré však bežnému človeku nič nehovoria. Niektorí z nich sú manažérmi hedgeových fondov, iní miliardovými medzinárodnými investormi, iní sú bežnými investormi len s väčšími znalosťami o nastupujúcich makroekonomických trendoch, než je to bežné.
Na každom z takýchto menových útokov zarobili jeho iniciátori a aktéri miliardy. Investori využívajúci stratégiu "global macro“ sú väčšinou veľmi diskrétni. Neradi sa predvádzajú vo svetle reflektorov. Až na Georgea Sorosa, ktorý o svojich aktivitách, naopak, rozpráva až príliš. Svetlá reflektorov mu pomáhajú ubezpečiť sa, že pripravované makroobchody sa mu bohato vyplatia. Pripravuje ich síce v tajnosti, keď je však na úder pripravený, začne masívnu verejnú degradačnú kampaň proti danej mene. Vychádzajúc z minulosti, Sorosove vyhlásenia by mohli byť signálom, že útok sa môže začať.
Poučenie z minulosti
Uvediem aspoň štyri základné dôvody, prečo sa dá predpokladať, že k útoku dôjde v najbližších dňoch:
1. Podmienky - Nie je žiadnym tajomstvom, že európska ekonomika sa na mnohých úrovniach len bezradne potáca a sotva sa drží na nohách. Podľa Medzinárodného menového fondu zaznamená v r. 2009 pokles ekonomiky eurozóny 4,8 %. To je takmer dvojnásobok projekcie poklesu "krízou zmietanej“ ekonomiky USA (2,6 %).
A defektná (či zhnitá) menová politika Európskej centrálnej banky (ECB) situáciu len ďalej zhoršuje. Z mnohých analytických komentárov vo všeobecne uznávaných periodikách typu U.K. Telegraph alebo The Economist uvediem len nedávne hodnotenie Ambrose Evans-Pritcharda: " ECB sa síce tvári ako posledný ochranca cnosti v tomto hriešnom svete, ale kroky, ktoré podniká, majú devastačný účinok na verejné financie takmer vo všetkých krajinách pod jej správou...”
To, pravda, nemôže zostať bez povšimnutia a orientácia "veľkých peňazí“ už skutočne začína zohľadňovať očakávania, že európska recesia sa ešte prehĺbi, kým zvyšok sveta už vykazuje známky oživenia.
2. Rétorika - Medzi ekonómami a analytikmi vzbudzujú čoraz väčšiu pozornosť opakované dôrazné, silácke vyhlásenia ECB o integrite eura, ktoré však nie sú podložené náležitou zdravou úverovou politikou a tomu zodpovedajúcimi úrokovými mierami. Táto zahmlievacia taktika ECB sa začína už prejavovať vo zvýšenom skepticizme ľudí mimo bankovej a politickej sféry, ktorí začínajú na devízovom trhu špekulovať (rozumej otvárať pozície) proti euru.
3. História - K finančným krachom dochádza vo všeobecnosti na jeseň. Napr. Panika 1907 sa začala v polovici októbra; krach v r. 1929 - 28. a 29. októbra došlo k 24 %-mu poklesu Dow indexu; krach 1987 - "Čierny pondelok“ - najväčší jednodenný pokles amerického akciového trhu v dejinách - 19. októbra; recesia 2008/2009 - v USA začal pokles Dow indexu 11. októbra 2007. Momentálne ekonomické podmienky v eurozóne naznačujú, že ak dôjde z akéhokoľvek dôvodu k prepadu, stane sa tak túto jeseň.
4. Psychológia - Po Sorosovom fenomenálnom úspechu s britskou librou začalo množstvo "global macro“ špekulantov prešľapovať od nedočkavosti, kedy si možnosť zarobiť miliardy za jediný deň budú môcť vyskúšať na vlastnej koži. Je nanajvýš nepravdepodobné, že by si príležitosť, akú im ponúka momentálna nelichotivá situácia eura, nechali ujsť.
Prekvapení budú len ignoranti
Že dôjde na jeseň k poklesu hodnoty eura kvôli pôsobeniu trhových síl je zrejmé každému, kto sa zaoberá analýzou makroekonomických dát. To nie je špekulácia, ale číslami a skúsenosťou podložené očakávanie. Zreálnenie jeho hodnoty predpokladá pokles o 25 - 30 %.
Je tu však aj spomínaná skupina ostrieľaných špekulantov, ktorí na prirodzený, postupný pokles čakať nebudú, ale sami sa aktívne pričinia o jeho rýchly pád, aby mohli bleskove zhrabnúť enormné zisky. Ide o expertov v uplatňovaní investičnej teórie "global macro“ v praxi. A to nás oprávňuje na predpoklad, že sa tak môže stať už v najbližších dňoch.