Budúcnosť Európy ma trápi, tvrdí Klaus

Dnes to nie je nič nezvyčajné, dokonca to patrí k bontónu.

Odlíšte však intelektuálne mudrovanie, v ktorom je skepsa, pesimizmus, varovanie, od skutočnej starosti o kontinent, ktorý je naším osudom.

Mňa budúcnosť Európy trápi. Európa už dlho zabúda na to, čo bolo príčinou jej niekoľko storočí trvajúcej výnimočnosti. Nevšíma si, že príčiny svojej výnimočnosti napoly cieľavedome, napoly svojou nepozornosťou likviduje.

Európa bola založená na slobode a demokracii. Na úcte k rôznorodosti (nielen syrov, ale aj systémových vlastností svojich konštitutívnych zložiek).

Pre pochopenie, že musí mať viac rozhodovacích centier (nie jedno imperiálne hlavné mesto).

Na kresťanských základoch obývateľného pohľadu na ľudský život, ktorý prijíma desatoro aj zodpovednosť voči niečomu, čo presahuje jednotlivca (čo si je vo svojich náboženských i ateistických variantoch bližšie a podobnejšie, než si fundamentalisti na oboch stranách myslia).

Pre pochopenie, že pre fungovanie spoločnosti je kľúčová väzba medzi zásluhou a odmenou, alebo inak, že prostriedky zabezpečovania života svojho (a svojej rodiny) závisia na tom, čo človek vykoná. Nie je to dar, almužna či samotná pomoc.

Určite by bolo možné tento zoznam "európskych" (my si myslíme normálnych, samozrejmých, všetkým zrozumiteľných) charakteristík rozšíriť, ale toto sú asi tie hlavné.

Utvárali sa dlhé stáročia, niektorí výnimoční jedinci sa o ne zaslúžili viac ako my ostatní, ale v žiadnom prípade to nebol žiadny autoritatívny projekt, ale produkt spontánneho, evolučne sa utvárajúceho systému.

Mises s Hayek mali pravdu, že žiadny zložitý systém nesmie byť projektovaný a že vždy vznikne veľký problém, keď takýto pokus nastáva.

Všetko nasvedčuje tomu, že táto evolúcia bola v Európe narušená.

Začalo to francúzskou revolúciou, kedy sa vynorili ľudské práva bez akéhokoľvek zakotvenia, práva nárokové či pozitívne, teda zlomok, ktorý má len čitateľa a prázdneho menovateľa.

Bolo to zosilnené revolúciou "veľkou októbrovou", ktorá zrušila slobodu, demokraciu i trhovú ekonomiku, a v mnohom podobnú, ale o rasizmus "bohatšiu" revolúciu Hitlerovho nacizmu.

V tieni týchto veľkých revolúcií prebiehalo "drolenie" Európy (nie ako kontinentu, ale ako systému), ktoré pod novými »-izmy« pokračuje aj dnes.

Je opúšťaný Vestfálsky systém národných (alebo občas aj mnohonárodnıch) štátov, ktorý nie náhodou umožnil slobodu a demokraciu. Cez frázy o takzvanej subsidiarite nastáva čoraz tuhšie centralizácia a glajchšaltovanie Európy a tým aj likvidácia jej systémovej rôznorodosti.

Skutočný prínos s kresťanstvom spojených hodnôt je karikován spormi typu, ak bol svet stvorený za sedem dní, či nejako inak.

Modla "sociálno-trhovej" ekonomiky rozbila nielen ekonomický, ale aj sociálny systém.

Nové zelené náboženstvo je drvivým útokom na tradičnú európsku racionalitu.


Zaoberať sa ekonomickými jednotlivosťami má zmysel len pri vedomí týchto širších súvislostí. S touto výhradou hovorím, že v roku 2011:

euro vydrží (ale česká koruna tiež),

eurodlhová kríza a la Grécko či Írsko postihne ďalšie krajiny,

ekonomika USA bude sklamaním,

krajiny BRIC budú pokračovať - vďaka svojim rýchlym mieram rastu - v dobiehaní "vyspelej" Európy,

Európska únia urobí výrazné kroky v prechode od únie menovej k únii fiškálnej, a teda k obmedzeniu suverenity členských krajín.


Václav Klaus
prezident Českej republiky

ihned.cz