Tohtotýždňové požiadavky podnikateľov na zníženie odvodového zaťaženia, i opatrenie ministerstva práce, ktorým chce časti firiem výšku odvodov dotovať, je súčasťou dlhodobého boja, o podobu odvodov na Slovensku. K výraznej zmene ich štruktúry alebo ich výšky v posledných rokoch neprišlo.
Slovensko sa výškou daňového a odvodového zaťaženia radí k priemeru krajín OECD. Napriek tomu vysoké odvody sú považované za najväčšiu prekážku rozvoja podnikania. Názory na ich optimálne prerozdelenie medzi zamestnancov a zamestnávateľov, ako aj ich veľkosť stanovenú štátom, sa značne odlišujú.
Prístupy sú rozdielne
Systémy odvodového a daňového zaťaženia sú rôzne. V niektorých systémoch je v štruktúre odvodových povinností zvýhodnený zamestnávateľ, v iných, naopak, zamestnanec. Pomer je zvyčajne stanovený jedna ku trom, resp. dvom v prospech zamestnanca. Sú však systémy, v ktorých sú povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa vyrovnané, ale daňové zaťaženie je zvyčajne vyššie.
Kombinácia odvodových povinností je závislá aj od toho, ako je nastavená daňová povinnosť. Daň z príjmov je buď stanovená fixnou percentuálnou sadzbou, alebo v určitom intervale s progresívnym priebehom dane. Odvodové a daňové zaťaženie na zamestnanca podľa príjmových skupín v rôznych ekonomikách sa pohybuje od 23 do 42 percent a v priemere sa vyrovnáva s odvodovou povinnosťou zamestnávateľa.
Podiel čistej mzdy na hrubej mzde sa tak pri rôznej úrovni daňového zaťaženia pohybuje od 55 percent pri najvyšších mzdách, až po 80 percent pri mzdách najnižších.
Pri snahách meniť výšku odvodov a daní z príjmov sa argumentuje hlavne porovnávaním odvodových a daňových modelov z rôznych ekonomík. Dôležité je však brať do úvahy aj systém ostatných daní, ako sú spotrebné dane a daň z pridanej hodnoty, ktoré sa realizujú cez vyrobené tovary a poskytnuté služby, teda sekundárne zdaňovanie. Okrem toho je odvodové a daňové zaťaženie potrebné počítať aj ako podiel na HDP, čo dáva omnoho vyššiu vypovedaciu schopnosť pre možné zmeny. Zvyšovanie alebo znižovanie odvodov závisí aj od vývoja štruktúry mzdy.
Mesačná štruktúra mzdy sa od roku 2000 do roku 2006 postupne menila. Podiel základnej na hrubej mzde sa posilnil o 3,3 percentuálneho bodu na 64,6 percenta. Výrazne však poklesla jej motivačná zložka. Podiel prémií a odmien na hrubej mzde sa znížil o 3,8 percentuálneho bodu na 11,6 percenta. V porovnaní s rokom 2000 poklesli v štruktúre mzdy aj príplatky, doplatky a náhrady.
Neutrálny vplyv odvodového zaťaženia na vývoj čistej mzdy potvrdzuje aj štruktúra úplných nákladov práce. Priame náklady sa zvyšovali a nepriame klesali. V štruktúre ročných úplných nákladov práce priame náklady v roku 2006 predstavovali 73,1 percenta a od roku 2000 sa zvýšili o 2,1 percentuálneho bodu. Najviac sa v štruktúre znížili náklady na dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Na druhej strane mierne stúpli náklady na zdravotné a úrazové poistenie a náklady na garančný fond.
Možností je viacero
Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšou daňou z príjmov, preto si nemôže dovoliť mať aj najnižšie odvody. Možnosti riešenia sú však v zefektívňovaní odvodového systému a v znižovaní jeho administratívnej náročnosti.
Pavol Kárász, prognostik Slovenskej akadémie vied, sa domnieva, že súčasný stav by si v strednodobom horizonte vyžadoval komplexnú systémovú reformu odvodového a administratívneho zaťaženia. Možnosti zmien sú hlavne vo vyššej adresnosti zdravotného poistenia. Poistenci by sa mali viac podieľať aj na zdravotnom pripoistení. Výber odvodov je taktiež príliš komplikovaný a administratívne náročný a vyžaduje zásadné zmeny.
StoryEditor