S novelou zákona Jahnátek neuspel

Banské mestá na Slovensku, ako aj desiatky ďalších obcí a miest, sa nemusia obávať, že na ich pozemky prídu ťažiarske spoločnosti a začnú bez povolenia kopať. Parlament totiž včera odmietol snahu ministerstva hospodárstva (vedie ho nominant Smeru-SD Ľubomír Jahnátek) presadiť do zákona o banskej činnosti kontroverzné ustanovenie o vecnom bremene. Podnet na jeho odmietnutie dala poslankyňa ĽS-HZDS Zdenka Kramplová. Žiadala, aby sa príslušný paragraf z návrhu novely zákona vypustil. Zákon o banskej činnosti je tak ďalšou legislatívnou normou, ktorá neprešla v takej podobe, ako si želala najsilnejšia koaličná strana Smer-SD.
Paragraf o vecnom bremene mal umožniť banským spoločnostiam vstupovať na cudziu pôdu, skúmať ju a ťažiť na nej suroviny. Počítal s tým, že ak sa vlastníci pozemkov s ťažiarskymi firmami nedohodnú na ťažbe surovín podobrotky, vecné bremeno vznikne do 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia obvodného banského úradu o určení dobývacieho priestoru. Vecné bremeno by sa tak mohlo týkať na Slovensku asi 320 dobývacích lokalít.
Minister poslancov nepresvedčil
Paragraf o vecnom bremene poslanci neodsúhlasili napriek tomu, že ho v parlamente obhajoval aj Jahnátek. "Vecné bremeno nepochybne prináša zásah do vlastníctva pozemku, ale táto skutočnosť nie je v rozpore s ústavou," tvrdil minister. Šesťdesiat dní na odstránenie konfliktu záujmov by bol podľa neho dostatočný časový priestor na dosiahnutie dohody medzi majiteľom pozemku a ťažiarom. "Potenciálna hrozba vecného bremena chráni jedného aj druhého v tom zmysle, že vlastník pozemku nemôže svoje vlastníctvo využívať na marenie činnosti ťažiara a odmietnuť pozemok predať, ak mu ťažiar ponúka rozumnú cenu," presviedčal zákonodarcov Jahnátek.
Poslankyňa Magdaléna Vášáryová, ktorá v parlamentnej rozprave vystúpila na ochranu a "v mene zástupcov banských historických miest" upozornila, že inštitút vecného bremena bol v predloženej podobe protiústavný. "V 50. rokoch stratili vlastníci domov a pozemkov právo na svoj pozemok. Rok 1989 a jeho dôsledok -- reštitúcie znamenali obnovenie úcty k súkromnému majetku a aspoň čiastočne napravili krivdy spáchané zoštátňovaním. Predložená novela zákona však akoby vracala možnosť zopakovania krívd, neprávostí a vyvlastňovania," argumentovala Vášáryová.
Problém by mali občania
Prijatie vecného bremena do zákona malo podľa ústavného právnika Radoslava Procházku zapôsobiť na vlastníkov pozemkov "ako hrozba a nátlak, aby mali s ťažobnými spoločnosťami väčšiu chuť sa dohodnúť". Ak by poslanci toto ustanovenie schválili, nad majiteľmi pozemkov by podľa Procházku "visel Damoklov meč. Lebo ak by sa s banskými spoločnosťami nedohodli, nemali by problém ťažiari, ale občania -- vlastníci pozemkov". Vlastníci nehnuteľností by sa tak dostávali do veľmi nevýhodného postavenia voči štátu, alebo súkromnej ťažobnej spoločnosti.