Koľko sa na Slovensku vykoná dobrovoľných dražieb, netuší ani samotné ministerstvo spravodlivosti. Vlastnú evidenciu si totiž vedú iba jednotlivé dražobné spoločnosti. Je ich zhruba 150, no nie všetky sa venujú tejto činnosti ako hlavnej alebo jedinej. Sú dokonca aj také, ktoré síce koncesovanú živnosť (lebo takú podľa zákona treba) majú, ale dobrovoľné dražby nerobia.
Čísla, ku ktorým dospeli HN na základe rozhovorov so zástupcami niektorých dražobných spoločností, naznačujú klesajúci počet dražieb. Dôvodom môže byť lepšia platobná disciplína, ale možno aj väčšia ostražitosť pri podpisovaní dokumentov, v ktorých prevažná časť je napísaná povestným drobným písmom.
Dražobné spoločnosti uvažujú o tom, že si založia asociáciu. "Bola by takou zárukou kvality, dôkazom toho, že konkrétna dražobná spoločnosť postupuje vo všetkom v súlade so zákonom, že jej konanie je korektné," vysvetľuje predsedníčka predstavenstva dražobnej spoločnosti IURIDIS Angelika Laurová. Asociácia by mala mať podľa nej -- ako je to bežné -- do istej miery aj kontrolnú činnosť či právomoci, ktoré by jej umožnili dohliadať na svojich členov. "Chceme dosiahnuť stav, aby na trhu boli skutočne kvalitné spoločnosti a aby veritelia alebo aj dlžníci, ktorí budú potrebovať dražobnú spoločnosť, vedeli, že ak sa rozhodnú pre člena asociácie, dostanú služby na vysokej profesionálnej úrovni," dodáva Laurová.
Nie je vylúčené, že asociácia by mohla zastrešovať alebo koordinovať napríklad aj ďalšie vzdelávanie licitátorov. V súčasnosti totiž platí, že ten, kto chce robiť licitátora, musí byť bezúhonný a mať vysokoškolské vzdelanie. Aké konkrétne, zákon nestanovuje. V porovnaní s exekútormi, ktorí robia podobnú prácu a musia prejsť odbornou prípravou a skúškami, je to málo. Takéto vzdelávanie svojich ľudí by uvítali aj samotné dražobné spoločnosti. Pripomínajú však, že minimálne odborné skúšky by mali byť pod patronátom ministerstva spravodlivosti.
StoryEditor