StoryEditor

Rovná daň v susedných krajinách Slovensku neublíži

Pozíciu Slovenska ako krajiny s tretím najnižším daňovým zaťažením v Európskej únii naši susedia tak skoro neohrozia. A to ani v prípade naplnenia plánov niektorých politikov z Česka, Maďarska a Poľska, ktorí chcú zaviesť rovnú daň. Podľa ekonómov by to nemalo mať ani výraznejší vplyv na slovenskú ekonomiku.
Pozíciu Slovenska ako krajiny s tretím najnižším daňovým zaťažením v Európskej únii naši susedia tak skoro neohrozia. A to ani v prípade naplnenia plánov niektorých politikov z Česka, Maďarska a Poľska, ktorí chcú zaviesť rovnú daň. Podľa ekonómov by to nemalo mať ani výraznejší vplyv na slovenskú ekonomiku. Už etablovaní zahraniční podnikatelia nebudú mať dôvod odísť zo Slovenska.
Ako potvrdil analytik českej finančnej skupiny PPF Pavel Kohout, ak zavedú rovnú daň aj ostatné štáty Vyšehradskej štvorky, Slovensko sa neocitne v nevýhodnej pozícii. "Daň z príjmu primárne podporuje domáce podniky, ktoré zostávajú hlavným tvorcom pracovných miest a motorom hospodárskeho rastu. Slovensko sa preto nemusí v tomto smere príliš obávať konkurencie," vysvetlil Kohout.

Ohrozené zahraničné investície
Menej istú pozíciu by sme mali pri rozhodovaní o nových investíciách. "Slovensko by tým stratilo na svojej výnimočnosti," tvrdí analytik Tatrabanky Robert Prega. Potvrdzuje to aj Ivan Švejna z nadácie F. A. Hayeka: "V prípade zavedenia rovnej dane v susedných štátoch by Slovensko určite stratilo svoje dobré postavenie v tomto regióne, pretože by prišlo o jednu zo svojich konkurenčných výhod." Podľa Kohouta by však ani prípadný odlev zahraničných investorov nemal pôsobiť negatívne, pretože "zahraničný kapitál je dobrým doplnkom hospodárskeho rozvoja, ale v zdravej ekonomike je rast vždy ťahaný predovšetkým domácim kapitálom".
Na druhej strane by zavedenie rovnej dane v okolitých krajinách bolo pre Slovensko aj plusom. "Zvýšili by sa šance, že sa po voľbách u nás daňová reforma nezruší." hovorí Prega. Švejna v tom vidí aj možnosť znižovania sadzieb. "Čím nižšiu sadzbu daní z príjmov zavedú okolité krajiny, tým to bude lepšie," povedal. Podľa prezidenta Zväzu podnikateľov Slovenska Jána Oravca nemusíme dane zásadne znižovať a kopírovať tak prípadne Čechov, Poliakov a Maďarov. Za dôležitejšie ako samotné sadzby považuje celkové daňové a odvodové zaťaženie.

Poliaci nemajú peniaze na reformu
V najbližšom čase z našich susedov zavedie rovnú daň pravdepodobne len Maďarsko. Najviac ju presadzuje opozičný líder Viktor Orbán. Tvrdí, že Maďarsko v súčasnosti stráca konkurenčnú výhodu oproti krajinám s rovnou daňou. Politológ László Öllös však upozorňuje, že rovnú daň chcú zaviesť všetky strany, ktoré majú šancu dostať sa po aprílových voľbách do parlamentu. Otázne je iba to, akú sadzbu zvolia. "Predpoklad je okolo dvadsiatich percent. Veľa však bude závisieť od osoby ministra financií," hovorí Öllös.
V Poľsku je plánované zavedenie rovnej dane ohrozené. V sobotu totiž ministerka financií Zyta Gilowska vyhlásila, že nie sú peniaze na daňovú reformu. Podľa poľského ekonomického novinára Marcina Drobu z denníka Prawno-Gospodarczy preto líder vládnucej strany Jaroslaw Kaczynski nemá najbližších pár rokov šancu na zavedenie rovnej dane. Jeho rozhodnutie by sa aj tak odvíjalo od úspechu takejto zmeny v Českej republike. Tam presadzuje zavedenie 15-percentnej jednotnej sadzby opozičná ODS. Pravdepodobne však ani Česko náš príklad tak skoro nenapodobní. "ODS má veľmi malé šance, aby mohla s KDU-ČSL vytvoriť väčšinu v parlamente," tvrdí český politológ Bohumil Doležal. Šéf ODS Mirek Topolánek má podľa neho šancu na vládnutie jedine v prípade, keby premiér Jiří Paroubek urobil chybu. "Aj s ľudovcami by to mali asi v otázke presadenia rovnej dane dosť komplikované," uzavrel Doležal.

Daňové zaťaženie v krajinách EÚ (% z HDP)*
Krajina

2002

2003

2004

Litva 28,4 28,2 28,7
Lotyšsko 28,7 29 29,1
Slovensko 32,5 31,4 30,6
Írsko 29,7 30,4 31,7
Estónsko 32,5 33 32,7
Cyprus 31,2 32,9 33,7
Poľsko 35,5 34,4 34,3
Španielsko 34,7 34,8 35,4
Portugalsko 35,7 36,3 35,6
Česko 35,5 36,1 36,6
Malta 34,8 34,5 36,7
Veľká Británia 37 37 37,7
Grécko 39,9 39 37,7
Holandsko 38,7 38,5 38,8
Maďarsko 39,1 39,1 39,2
Slovinsko 39,4 39,7 39,9
Nemecko 40,9 41 40
Luxembursko 42 41,9 41,1
Taliansko 42,4 43 42,1
Rakúsko 45,5 44,8 44,3
Fínsko 45,7 44,8 44,5
Francúzsko 44,9 45 45,3
Belgisko 47,5 47,2 47,4
Dánsko 49,1 48,7 49,9
Švédsko 50,5 51,2 51,2
Eurozóna 41,4 41,5 41,1
EÚ – 25 40,8 40,9 40,7
* priame a nepriame dane spolu so sociálnymi odvodmi
Zdroj: Eurostat
menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
25. apríl 2024 04:07