Z pohľadu účtovníctva sa kryptomeny považujú za majetok, keďže ide o aktíva účtovnej jednotky, ktoré sú výsledkom minulých udalostí, a je takmer isté, že zvýšia ekonomické úžitky účtovnej jednotky a vo svojej podstate sa dajú spoľahlivo oceniť. Poukázala na to Slovenská komora daňových poradcov (SKDP) v súvislosti v usmernením, ktoré vydalo Ministerstvo financií (MF) SR.
Dôležitou otázkou pri účtovníctve je, v akom momente účtovať o výnose alebo príjme účtovnej jednotky. "Máme za to, že v prípade predaja virtuálnej meny by to mal byť moment faktického nakladania s virtuálnou menou druhou stranou, teda v momente potvrdenia transakcie v blockchaine. V prípade výmeny jednej virtuálnej meny za inú, respektíve za tovar alebo za službu, by sa o výnose malo účtovať v okamihu, keď dôjde k obom prevodom," priblížil Peter Pašek zo SKDP.
Pri výmene jednej kryptomeny za inú by sa mala aplikovať tzv. reálna cena, teda napríklad trhová cena virtuálnej meny na príslušnej burze. V prípade ťažby takejto meny SKDP odporúča vykazovať kryptomeny u "minera" pred jej predajom za fiat meny, pred výmenou za inú virtuálnu menu či jej použitím na nákup tovarov a služieb.
Ak však účtovná jednotka obstarala kryptomeny v rôznom čase a disponuje odlišnými obstarávacími cenami, mala by podľa daňových poradcov aplikovať metódu váženého aritmetického priemeru, respektíve metódu FIFO.
Nákup a predaj kryptomien v Európe nepodlieha dani z pridanej hodnoty (DPH) a o virtuálnych menách z pohľadu DPH nehovorí ani usmernenie rezortu financií. "Na druhej strane treba spresniť, že pri platbe kryptomenou za tovary a služby už treba brať do úvahy aj DPH. Dodanie tovarov alebo služieb v kryptomene podlieha DPH rovnako, ako by podliehalo, ak by sa predávalo za eurá," skonštatoval Miroslav Marcinčin zo SKDP.