Prístup živnostníkov na európske trhy by sa mohol ešte viac zjednodušiť. Predstavitelia vlád väčšiny členských štátov EÚ sú totiž proti prísnejšiemu návrhu smernice o liberalizácii služieb, ktorú minulý mesiac schválil v prvom čítaní Európsky parlament. Celý proces otvárania spoločného trhu pre inštalatérov, kaderníčky, maliarov a ďalších malých podnikateľov sa však pravdepodobne predĺži.
Priveľké a umelé prekážky
S okresanou liberalizáciou služieb nesúhlasí až 16 členských štátov únie. Patria medzi ne aj starí členovia ako Veľká Británia či Španielsko. Naopak, proti zmenám v už prijatej smernici sú hlavne Nemecko, Rakúsko a Francúzsko. Slovensko podľa štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva Lászlóa Pomothyho zastáva jednoznačný názor: "Sme za to, aby sa nezúžil rozsah pôsobnosti smernice tak, ako to urobil europarlament." Ten predbežne rozšíril okruh služieb, na ktoré sa liberalizácia nebude vzťahovať. Patria sem napríklad daňové služby, zdravotnícke služby a notárske služby. Ako ďalej dodal, "niektoré štáty chcú naďalej stavať pred poskytovateľov služieb príliš veľké a hlavne umelé prekážky. Napríklad vyžadovanie štátnej skúšky z jazyka krajiny, a to aj pri poskytovaní holičských služieb. Prakticky týmto zahraničného konkurenta odstavia."
Rovnaký názor ako slovenskí kolegovia zastáva aj námestník českého ministra priemyslu a obchodu Martin Tlapa. Ako povedal pre ČTK, Česko odmieta tiež vypustenie článkov, ktoré uľahčovali podmienky vysielania zamestnancov firiem s cieľom dočasného poskytovania služieb medzi krajinami únie.
Okresaná smernica nepomôže
"Protestujúce" krajiny teraz dúfajú, že sa im podarí presvedčiť Európsku komisiu o nevyhnutnosti väčšej liberalizácie -- čiže prijatia takej smernice, ako navrhol ešte v roku 2004 exkomisár Frits Bolkestein. Pomôcť by mohlo vypustenie požiadavky princípu krajiny pôvodu. Nahradil by ho jednotný európsky systém. Znamenalo by to, že by sa napríklad murár nemusel prispôsobovať predpisom krajiny, kde momentálne stavia dom, ale stačilo by mu poznať predpis EÚ. Podľa Gottschalla je však príliš optimistické myslieť si, že by veľké krajiny boli ochotné pristúpiť na takýto návrh.
Európska komisia predloží svoje stanovisko začiatkom apríla. "Komisia je nalomená v prospech návrhu, ktorý vyšiel z parlamentu," myslí si Pomothy. Podľa neho, ak tradiční odporcovia liberalizácie služieb, Nemecko, Rakúsko a Francúzsko, nezmenia svoj názor, je len malá šanca na zablokovanie prijatia prísnejšej smernice. "Takáto smernica nemá pre nás prakticky žiaden význam," dodáva Pomothy.
V súčasnosti sú slovenskí živnostníci aj tak už zmierení so sťaženými podmienkami. "Ak splnia podmienky podľa medzinárodných pravidiel, tak môžu poskytovať svoje služby aj v krajinách únie," konštatuje šéf Slovenskej živnostenskej komory Vojtech Gottschall. A hoci im okresaný návrh parlamentu o liberalizácii služieb veľmi nepomôže, nijako zvlášť im podľa neho ani neublíži.
Len čo sa vlády jednotlivých krajín dohodnú na návrhu, poputuje opäť do parlamentu. Záverečné slovo v boji o liberalizáciu služieb nepadne podľa Pomothyho skôr ako o rok. Smernica by tak mohla byť platná najskôr o dva až tri roky.
Proti čomu protestujú niektoré krajiny:
-- zrušenie princípu krajiny pôvodu
-- rozšírenie škály služieb, pre ktoré nemá liberalizácia platiť
-- vypustenie článkov, ktoré uľahčovali podmienky vysielania zamestnancov firiem s cieľom dočasného poskytovania služieb medzi krajinami únie