Zrušenie agrodotácií by znížilo ceny

Členské krajiny Svetovej obchodnej organizácie (WTO) majú na VI. ministerstskej konferencii v Hongkongu prijať podmienky liberalizácie medzinárodného obchodu. Týkajú sa najmä znižovania ciel a finančných podpôr v poľnohospodárstve. Rozvojové krajiny tlačia na rozvinuté štáty, aby znížili ochranu svojich agrárnych trhov, čo by im umožnilo zvýšiť export svojich lacných potravín. Európska únie ale colné bariéry nechce príliš zmäkčiť. Stanoviská oboch táborov sú natoľko rozporné, že k dohode na summite zrejme nedôjde.
Obchod s poľnohospodárskymi produktmi bez ciel a dotácií by prispel k celosvetovému zníženiu cien potravín, tvrdí analýza Svetovej banky. V takom prípade by podľa nej Európania, ale aj Američania, platili za niektoré potraviny približne polovicu z toho, čo dnes.
Znížením alebo vypustením tejto podpory by vyspelé krajiny umožnili dovážať lacné potraviny z rozvojových krajín, pričom ich ceny by výrazne klesli - myslí si aj analytik SAV Peter Staněk. Spotrebitelia by tak mali viac prostriedkov na nákup iných tovarov a služieb. Tým by sa podarilo obnoviť globálny dopyt, ktorý brzdí oživenie svetovej ekonomiky.
Poľnohospodári majú iný názor. Výška dotácií nie je podľa nich rozhodujúci cenotvorný činiteľ. "Teória o celkovom zrušení ciel a podpôr nemusí znamenať zlacnenie potravín, lebo o cenách rozhoduje aj obchod," upozorňuje hovorca agrárno-potravinárskej komory Stanislav Nemec.
Pozor na skryté dotácie
Pred rokovaním Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktorá sa včera začala v Hongkongu, USA prišli s návrhom znížiť dotácie svojim farmárom o 60 percent. Podmienili to však 80-percentným krátením podpôr v Európskej únii a Japonsku. Podľa vyjednávačov Európskej únie by sa však clá mali znížiť v priemere o 46 percent a o 70 percent finančná pomoc exportu potravín. Američania odporúčajú, aby sa poľnohospodárske subvencie a clá do roku 2023 celkom odstránili.
"Je dôležité, aby európski vyjednávači sledovali, do akej miery to USA myslia vážne. Či by po odbúraní oficiálnych podpôr nehľadali iné spôsoby dotovania, napríklad cez ochranu životného prostredia," reaguje Nemec. Mohlo by sa stať, že cez environmentálne programy nalejú do vidieka viac ako pôvodne poľnohospodárom. Tým by utrpeli krajiny, ktoré znížili dotácie a nekompenzovali ich inou formou podpory.
Namiesto pšenice stromy?
Rebríčku najvyšších agrárnych podpôr dominuje práve Európska únia a USA, ktoré poskytujú približne po jednej tretine celkových svetových dotácií do poľnohospodárstva. Keby sa znížila podpora, rozvojovým krajinám by sa otvorili exportné možnosti a zvýšila by sa v nich aj zamestnanosť. "Preto trvanie na subvencovaní poľnohospodárstva v USA, ale aj v Európskej únii a inde, je neudržateľné," upozorňuje Staněk. Poľnohospodárom by sa síce malo podľa neho pomáhať, ale nie dotáciami do výroby. Financie by mali pomôcť preorientovať sa na produkciu biopalív alebo pestovanie rýchlo rastúcich drevín ako alternatívneho paliva.

Argumenty za a proti agropodpore
Zástancovia dotácií:
- dotácie podporujú domácich výrobcov potravín
- umožňujú zvyšovať domáci export
- chránia výrobcov pred lacným dovozom potravín
- bez dotácií by mnohé podniky skrachovali
- liberalizácia obchodu je len v záujme veľkých koncernov
Odporcovia dotácií:
- dotácie deformujú trhové podmienky
- odstránenie dotácií zlacnie potraviny (zástancovia dotácií to spochybňujú)
- spotrebiteľom ostane viac financií na kúpu iných tovarov a služieb
- prežijú len zdravé firmy, ale potravinová bezpečnosť ostane zachovaná
- zníženie dotácií vo vyspelých štátoch pomôže ekonomike rozvojových krajín