Liehovary na Slovensku chcú spolupracovať s biotechnologickými spoločnosťami pri výrobe bioetanolu pre motorové palivá z geneticky upravenej kukurice. U nás sa síce ešte nepestuje, ale ak ju inšpekcia životného prostredia povolí v apríli po prvý raz vysiať, nič im v dohode nebráni. "Očakávame spoluprácu s liehovarníckym priemyslom, ale aj výrobcami biopalív. S niektorými liehovarníkmi sme už hovorili," uviedla pre HN Miluše Kusendová z nadnárodnej spoločnosti Monsanto. Pretože zmluvy ešte nie sú uzavreté, mená firiem, s ktorými chce spoločnosť spolupracovať, ešte nechce zverejniť.
Dohodli sa už?
V tomto roku má Monsanto v úmysle vysiať u nás do sto hektárov geneticky upravenej kukurice MON 810 a v ďalších rozšíriť pestovateľské plochy. Kusendová však odmieta prezradiť aj poľnohospodárske oblasti, kde chcú túto plodinu vysiať. Zástupcovia poľnohospodárskych podnikov oslovené HN majú obavu, že ak by namiesto klasickej kukurice začali pestovať geneticky upravenú, stratia odbyt. Hovorca agrárno-potravinovej komory Stanislav Nemec predpokladá, že spoločnosť sa s niektorými pestovateľmi asi už dohodla, o čom však nemá komora informácie.
Inšpekcia životného prostredia však môže tento zámer Monsanta prekaziť. Deviateho apríla skončí správne konanie, ktoré dá odpoveď, či upravená kukurica môže poškodiť životné prostredie. Inšpekcia ho začala kvôli najnovším výsledkom maďarských vedcov, ktorí tvrdia, že toxín, ktorý kukurica MON 810 produkuje vo veľkom množstve, ničí okrem škodcu kukurice - víjačky kukuričnej aj chránené živočíchy, ako sú motýle, a má aj ďalšie nepriaznivé účinky.
Liehovary nemajú s kukuricou problém
Väčšie liehovary, ktoré chcú vyrábať bioetanol, počítajú s využitím geneticky zmenenej kukurice, lebo obsahuje viac škrobu a oproti klasickej má aj vyššie výnosy. "Za predpokladu, že Monsanto nebude chcieť príliš zarobiť na predaji osiva, táto kukurica by mala byť lacnejšia ako klasická," predpokladá tajomník Združenia výrobcov liehu a liehovín na Slovensku Július Forsthoffer. Ak sa to potvrdí, liehovary ju budú kupovať, lebo pri výrobe bioetanolu nezáleží na tom, či sa vyrába z geneticky zmenenej plodiny. Podľa Monsanta sa cudzí gén do bioetanolu nedostane. "Pestovanie geneticky upravenej kukurice je efektívnejšie, a teda aj lacnejšie ako klasické," povzbudzuje liehovarníkov Kusendová. Problémom však môže byť využitie zvyškov po pálení, tzv. výpalkov, v ktorých by ostali cudzie gény.
Hoci sa v súčasnosti z kukurice veľa liehu u nás nepáli, na budúci rok začne takúto veľkovýrobu firma Enviral z Leopoldova. Jej generálny riaditeľ Peter Kostík sa netají, že s Monsantom a ďalšími spoločnosťami už rokovali. "Geneticky upravená kukurica je vhodná na výrobu bioetanolu. Na jeho produkciu sa v USA využíva vo veľkom množstve," dodáva. Enviral chce ročne vyrobiť okolo 120-miliónov litrov bezvodého liehu (bioetanol je 99,6-percentný lieh), na ktorý spotrebuje asi 300-tisíc ton kukurice. Či to bude geneticky upravená, alebo klasická, zatiaľ ešte nevie povedať.
Dovážali by z Maďarska
Jeden z najväčších odberateľov kukurice na Slovensku - spoločnosť Amylum Boleráz, ktorá jej ročne spracuje okolo 220-tisíc ton, bude aj v budúcnosti kupovať len klasickú kukuricu. "Naše normy sú veľmi prísne, lebo okrem sladidla vyrábame z kukurice aj detskú výživu a produkty pre farmaceutický priemysel," upozorňuje predstaviteľka firmy Alena Surmová. Ak by sa na Slovensku vysadila kukurica MON 810, firma by prestala kupovať plodinu od našich poľnohospodárov a dovážala by ju z Maďarska. Predpisy totiž umožňujú spracovávať len takú kukuricu, ktorá obsahuje maximálne 0,1 percenta geneticky upravenej zložky. To by sa však po vysadení MON 810 nedalo podľa Surmovej dodržať.
Miliša Kusendová z Monsanta upozorňuje, že podľa Európskej únie je prijateľná až 0,9-percentná kontaminácia kukurice geneticky upravenými organizmami. "Neriadime sa internou normou iného podniku, ale rešpektujeme európsku legislatívu," dodala Kusendová.