Diskusie o rasizme v slovenských rodinách sa v 62 percentách vzťahujú na Rómov

Slováci, ktorí diskutujú v rodinnom prostredí o rasizme, až v 62 percentách vzťahujú tento problém na rómsku menšinu, pričom o iných rasách a národnostiach diskutujú iba v štyroch percentách rodinných debát.
Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu agentúry AKO, ktorá skúmala postoje Slovákov k rasovej problematike, najmä k rómskej menšine. "Rasový problém si 62 percent Slovákov vťahuje na Rómov," povedala dnes novinárom riaditeľka agentúry AKO Kamila Hříchová.
Výsledky výskumu slúžia ako základ pre mediálnu kampaň, ktorá ma podnietiť a rozprúdiť diskusiu a rasovej problematike a Rómoch v rodinách. "Kampaň je zameraná na vzťahy medzi spoločnosťou a Rómami v majoritnej komunite, ktorí sa až na malú genetickú odchýlku nijak neodlišujú," povedala prezidentka Asociácie pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu Ľubomíra Slušná. Kampaň by sa mala rozbehnúť v decembri.
Výskum zistil, že v 30 percentách slovenských rodín sa o rasovej problematike rozpráva menej ako raz ročne, v 18 percentách iba raz za pol roka. Na druhej strane v piatich percentách slovenských rodín sa diskutuje o rasizme niekoľkokrát za týždeň, aspoň raz za týždeň v 10 percentách.
V prípade keď rodina diskutuje o Rómoch, prevláda v 37 percentách téma problémového a kriminálneho správania sa Rómov, v 22 percentách vystupuje problémový vzťah spoločnosti a Rómov. Životná úroveň rómskej menšiny je témou v 18 percentách debát o rasizme v rodinách. Len jedna desatina rozhovorov o Rómoch je venovaná pozitívnym príkladom z ich života, ako kultúra, skonštatovala Hříchová.
Slováci zaujímajú podľa prieskumu v diskusiách väčšinou k Rómom neutrálny postoj a to v 53 percentách. Negatívne postoje prevládajú v 26 percentách a len deväť percent postojov je pozitívnych.
Najčastejším podnetom na začatie diskusie o rasovej problematike v rodine je osobná skúsenosť, v 36 percentách. "Zo štyroch pätín je to skúsenosť problematického charakteru, a jedna pätina je skúsenosť s rasistickým prejavom voči Rómom," konštatovala Hříchová. Druhým najčastejším podnetom je vplyv médií a tretím rozprávanie nejakej inej osoby.
Z výsledkov výskumu vyplynulo, že najčastejšie diskutujú o rasovej problematike ľudia, ktorí mali s inými rasami osobnú skúsenosť. "Mediálne podnety sú prekvapivo slabšie," dodala Hříchová. Kampaň by preto mala byť kombináciou osobných skúseností a mediálnej prezentácie.
Výskum by mal mať aj svoje druhé pokračovanie, ktoré agentúra AKO uskutoční po prebehnutí mediálnej kampane. Bude zisťovať zmeny v názoroch Slovákov.