Šéf Európskej komisie José Manuel Barroso zaujal poslancov Európskeho parlamentu svojím návrhom, ako zmenšiť technologické zaostávanie Európy za USA. Technologické zaostávanie Európy je totiž spôsobené aj tým, že chýbajú špičkové vedecko-výskumné pracoviská, akým je napr. Massachussetský technologický inštitút (MIT -- The Massachussets Institut of Technology).
Európska pozícia
Európa v súčasnosti disponuje relatívne malým počtom špičkových inštitúcií technologického/technického zamerania. Napriek tomu zriadenie Európskeho technologického inštitútu (An European Institut of Technology) má zmysel len vtedy, ak táto inštitúcia bude poskytovať v spoločnom európskom priestore univerzitné vzdelávanie a vedecký výskum, ktorý v súčasnosti na existujúcich inštitúciách absentuje. Vytvorenie takejto inštitúcie nie je ľahkou úlohou. Európa však nemá veľmi na výber. Za viac ako posledné desaťročia sa situácia v komparatívnosti svetovej pozície univerzít a výskumu výrazne otočila proti Európe. Až do osemdesiatych rokov minulého storočia Európa bola obľúbenou destináciou medzinárodnej mobility výskumníkov a akademickej komunity, pretože hlavné predpoklady na získanie Nobelových cien poskytovali spravidla národné inštitúcie, ktoré sa zaoberali predovšetkým inovačným výskumom a vývojom. Odvtedy sa značný počet vedeckých kapacít presúval do USA a v nedávnych rokoch aj do Ázie. Ekonomický rast Európy sa spomalil, takže neboli dostatočné zdroje na financovanie univerzít alebo výskumu, ale hľadali sa rezervy skôr v správe univerzít alebo výskumu, rigoróznejšie sa posudzovala okamžitá efektívnosť vynaložených prostriedkov a menej sa hľadali iné zdroje mimo verejných.
Výskumná univerzita
Univerzity v Európe a v USA majú rozdielny vývoj. V USA existuje len relatívne malý počet univerzít (62 zo 4 000), ktoré majú priznaný štatút "výskumná univerzita" (research university). Samozrejme, väčšia časť príjmových zdrojov je zo štátneho rozpočtu, ale tiež sú podporované z ďalších zdrojov, z darov priaznivcov, resp. vlastných absolventov a veľkých spoločností. To sa, prirodzene, odráža na riadení života akademickej obce, na transfere originálnych myšlienok do spoločností, od ktorých dostávajú nezanedbateľné finančné čiastky z opakovaných aplikácií (royalties) a v neposlednom rade na postavení univerzít a výskumných centier vo svetovom rebríčku kvality inštitúcie. Aké sú teda finančné relácie medzi špičkovými výskumno-vzdelávacími inštitúciami?
MIT dostal 350 miliónov dolárov z federálneho rozpočtu v roku 2003, ale už v roku 2004 to bolo 498 miliónov, teda nárast takmer o 43 %. Z privátneho sektora MIT dostal v roku 2004 okolo 290 miliónov vo forme darov, teda viac ako 58 % z dotačného rozpočtu. MIT figuruje vo svetovom rankingu (The Shanghai Jiao Tong World Ranking of Universities) na 5. mieste s celkovým skóre 72,4 ( v porovnaní so 100,00 prvého miesta Harvard University). Univerzita Oxford (6. miesto so skóre 61,4) mala v roku 2004 z privátneho sektora len asi 9 miliónov britských libier, teda vyše 17 miliónov dolárov (necelých 6 % MIT).
Argumenty pre a proti
Je evidentné, že európske univerzity v porovnaní so špičkovými vzdelávacími a výskumnými inštitúciami v USA sú rigoróznejšie regulované štátom, pretože sú viac závisle od dotácií zo štátneho rozpočtu, viac byrokratické vo vzťahu k verejnej službe ako aj od obsadzovania funkčných miest (pravidlá, mzdy), od menšej spôsobilosti efektívne plniť svoje poslanie (konzervatívny manažment). Toto všetko sú príčiny toho, prečo najmä technické univerzity sú vo svetovom ratingu kvality tak slabo zastúpené. Žiaľ, aj iné univerzity ako sú Oxford a Cambridge žijú skôr z intelektuálneho kapitálu minulosti. To ich logicky vedie k zdôrazňovaniu významu získavania rozpočtových dotácií a len ťažko sa odvažujú k rozhodnutiam posilňujúcim flexibilitu inštitúcie ku konkurencieschopnosti. Je preto zrejmé, že najmä tradičné, tzv. stone university budú mať veľa argumentov prečo nezriaďovať EIT, ale radšej prerozdeliť zvýšené prostriedky existujúcim univerzitám. Takéto postoje sa dajú očakávať tým viac, že stone univerzity majú len ojedinele centrá excelentnosti v oblasti vedy a techniky.
Je potrebný Európsky technologický inštitút?
USA vynakladajú viac ako dvojnásobok objemu finančných prostriedkov (2,7 % HDP) na univerzitné vzdelávanie ako vynakladá EÚ (1,2 % HDP). Podpora zo súkromného sektora vykazuje v EÚ výrazne nižšie podiely (USA 1,8 % HDP, EÚ 0,2 % HDP). Potreba zriadiť výskumno-vzdelávaciu inštitúciu, t. j. EIT, je evidentná najmä z dvoch aspektov:
-- Európska únia, nemôže nebrať do úvahy silu a hospodárske výsledky globalizovaných ekonomík ostatného sveta. V tomto konkurenčnom prostredí obstojí len také spoločenstvo, ktoré bude založené na znalostnej ekonomike. Takýto cieľ v krátkodobom horizonte si postavila EÚ v Lisabonskej stratégii. Zriadenie EIT vytvára predpoklad zmenšovania rozdielu vo výkonnosti európskej ekonomiky.
-- Únik mozgov sa stáva stále väčším problémom. V Európe ukončí štúdium okolo 700-tisíc študentov matematických odborov v oblasti vedy a techniky (vrátane technológií, engineeringu), pričom v týchto oblastiach pracuje 1 080-tisíc výskumníkov. V USA ukončí štúdium približne 390-tisíc takýchto študentov. Počet výskumníkov sa však približuje k číslu 1 260-tisíc. Európsky trh práce sa stáva pre absolventov techniky čím ďalej tým menej atraktívny.
Poslanie EIT
Predpokladá sa, že EIT bude formovať svoje hlavné úlohy na troch pilieroch EIT poslania: vzdelávanie, výskum a inovácie/výskumný transfer. Kombinácia týchto troch charakteristík sa uplatňuje na všetkých úspešných technických univerzitách tak v USA ako aj v Európe. Výskum je významná oblasť činností, pretože vedecký výskum prináša nové poznatky, nové vedomosti, schopnosti a zručnosť, ktoré profilujú kvalitu absolventov študijných programov. Je zrejmé, že rýdzo výskumná inštitúcia stráca výhodu výskumno-vzdelávacej inštitúcie, ktorá disponuje pestrou názorovou platformou študentov na riešenie vedecko-výskumných projektov.
Je samozrejmé, že aktivity EIT sa budú uskutočňovať na poznatkoch a vedomostiach založených na vedných oblastiach, akými sú matematika, fyzika, biológia, technika (engineering), ICT (computing, technology a kognitívne vedy/umelá inteligencia a pod.). K tomu, prirodzene, budú napĺňať poslanie EIT aj súvisiace oblasti ako sú technologický manažment (TQM), environmentálne vedy a vedy o zdraví. Interdisciplinarita bude dominantným znakom všetkých študijných a výskumných programov.
EIT nebude konkurenčnou inštitúciou vo vzťahu k existujúcim tzv. stone university. Predpokladá sa spolupráca napr. na vytváraní e-learning/teaching materiálov využívaných tak v sieti internetu, ako aj v lokálnych sieťach univerzity (on-site).
Pozícia technických univerzít na Slovensku
Návrh José Barossa zriadiť Európsky technologický inštitút je grandiózny. Realizáciu myšlienky možno považovať za "opus magnum" (veľké dielo). Každé veľké dielo však prináša celý rad tzv. malých a veľkých problémov. Takým problémom je určiť miesto a organizačnú štruktúru EIT. Výzva na zrušenie štrasburského sídla europarlamentu, pričom by sa z budovy stal pilier EIT, nenašla pozitívnu odozvu medzi europoslancami.
Pozícia slovenských technických univerzít na participácii zriadenia a chodu EIT je rovnocenná každému inému univerzitnému subjektu v EÚ. V bývalom Československu študovala na technických univerzitách takmer polovica všetkých študentov. Slovensko má v súčasnosti 24 verejných, tzv. univerzitných vysokých škôl, z ktorých aspoň päť má charakter technickej univerzity. Každá z nich sa môže uchádzať prostredníctvom excelentného produktu alebo technológie o partnerstvo s EIT. Nepochybne ide o výnimočnú výzvu na prezentáciu Slovenska (ako automobilovej veľmoci Európy) na uskutočnenie zámeru -- Slovensko prosperujúca krajina s vysokým intelektuálnym potenciálom.
StoryEditor