Jeden dobrý ročník

Pasovali sa za "dobrý ročník". Mladí slovenskí fotografi, minuloroční absolventi Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave sa rozhodli, že ich absolventské práce by nemali zapadnúť prachom, ale dostať sa aj k širšej verejnosti. Podľa kurátorky výstavy a zároveň jednej z mladých fotografiek Petry Bošanskej však za názvom netreba hľadať prílišné sebavedomie. Hoci práve to je pre dnešnú generáciu umelcov obzvlášť dôležité. "Dnes sa človek musí spoľahnúť sám na seba - treba byť aktívny a dať o sebe vedieť. Nečakať, kým vás niekto osloví," hovorí. Dobrý ročník o sebe "dáva vedieť" až do 29. júna v Open Gallery na Baštovej ulici v Bratislave.
Zo svedka podozrivý
Kedysi sme fotografiu obdivovali preto, že dokázala uchovať skutočnosť. Takmer verne zachytila určitý okamih, istý výsek z reality, a my sme si pri pohľade na ňu mohli povedať: Tak toto sa naozaj stalo, alebo, toto skutočne existuje. Po nástupe digitálnych technológií to tak už nie je. Na tento fakt upozorňuje na výstave svojimi fotografiami aj Petra Bošanská. Predstavuje na prvý pohľad klasickú dokumentárnu fotografiu typickej slovenskej krajiny. Zachytená realita je však v skutočnosti realitou simulovanou - Čertova planina či Zbojnícky chodník sú len šikovnou digitálnou skladačkou fotografických záberov slovenských polí, lúk a štítov. Práve táto jednoduchá manipulatívnosť vo fotografii premenila fotografiu v posledných rokoch zo svedka na hlavného podozrivého. "Ľudia dnes majú s fotografiou problém, nevedia, kam ju presne zaradiť," hovorí aj Petra Bošanská. A navyše jej prestávajú dôverovať. S tým súhlasí aj už renomovaná slovenská fotografka Milota Havránková: "Ľudia sa už prestávajú zaujímať aj o dokument, lebo mu skrátka neveria. Najviac veria fotografiám, ktoré urobia sami."
Tajomstvá fotografie
Dobrý ročník sa však zaoberá aj čoraz častejším prelínaním hraníc medzi jednotlivými umeniami - na "fotografickej" výstave tak nachádzame videopásmo Petra Drmlíka rozdelené do trinástich krátkych "trailerov", dokumentárny film Tajomstvo jedného bazéna Andrey Kalinovej či inštaláciu Tajomstvá lásky (s podtitulom Času je málo a voda stúpa), v ktorej sa okrem fotografie objavuje aj voda a dokonca akváriové rybičky. Výtvarný nádych má kolekcia fotografií Kristíny Jadroňovej, ktorá vlastným jazykom parafrázuje postavy z antickej mytológie. Výraznou farebnosťou a veľkorozmernosťou zase do očí udierajú portréty Marka Horbana. Každý z projektov má pritom za sebou celý myšlienkový koncept. "Čistá" fotografia sa dnes pre diváka stáva neraz ťažko čitateľnou. Možno aj preto sa do povedomia verejnosti dostávajú mená mladých fotografov, ktorí sa viac ako voľnej fotografii venujú jej komerčnému využitiu - kvôli rozmachu lifestylových časopisov sa derie dopredu predovšetkým módna fotografia. Aj v nej si však niektorí fotografi dokážu zachovať vlastnú tvár - napríklad Jakub Klimo. Voľnou tvorbou sa totiž dnes uživiť nedá. Dobrý ročník sa však usiluje aspoň o to, aby sa o nej vedelo.