Vedecký časopis PLOS Pathogens priniesol článok slovenských vedcov Milana Labudu, Márie Kazimírovej (z Ústavu zoolóogie Slovenskej akadémie vied ) a Martiny Ličkovej (Virologický ústav SAV), ktorý predstavili nový prístup v očkovaní proti kliešťom. Je to výsledok spolupráce s britským tímom profesorky Patricie Nuttallovej z Oxfordu.
Riaditeľ Ústavu zoológie SAV a šéf slovenskej časti tímu Milan Labuda datuje začiatky spolupráce s britskými vedcami ešte dobrých pár rokov dozadu.
- Po nežnej som napísal na niekoľko západoeuróskych vedeckých inštitúcií a ponúkol spoluprácu. Milý a ústretový list som dostal z výskumného ústavu v Oxforde od Patricie Nattall, dnes už profesorky, s ktorou sme sa v roku 1990 aj osobne stretli. Dohodli sme sa, ako spoločne pokračovať. Dohodli sme predmet spoločného bádania, dohodli sme aj spôsoby financovania, predovšetkým slovenskej časti výskumu. Z Wellcome Trustu som dostal štipendium a na rok (ktorý sa predĺžil na ďalšie štyri mesiace a napokon ešte ďalší rok) som odišiel pracovať do laboratórií Patricie Nattall. To bol začiatok plodnej spolupráce vedomostne rovnocenných partnerov, ktorá trvá už pätnásť rokov...
Venovali ste sa aj predtým kliešťom?
- V našom laboratóriu najviac pracujeme na problematike prenosu patogénov kliešťami. V centre pozornosti bol vírus kliešťovej encefalitídy a dokázali sme, že vírus sa prenáša značným prispením kliešťov, ktoré majú vo svojich slinách farmakologicky aktívne látky, ktoré vírus využíva na to, aby sa dostal do organizmu a infikoval ho.
Ako sa kliešť dostane k "svojmu patogénu" Je každý kliešť infikovaný?
- Určite nie. Vychádza to tak na každého päťstého. Vírus cirkuluje v prírode medzi voľne žijúcimi zvieratami a kliešťami. Človek je slepou vetvou tejto cirkulácie. Na rozdiel od zvierat človek ochorie.
Zmysel spolupráce nie je celkom jasný...
- Pamätám sa, keď som sa z Oxfordu vrátil, pokračoval som v práci, a keďže tunajšie podmienky to umožňovali, uskutočnil som časť pokusov na zvieratách odchytených vo voľnej prírode. Čo v Anglicku bolo dosť ťažko možné. Tento materiál som zasa vzal do Oxfordu a pokračovali sme ďalej.
Čo ste teda spoločne vymysleli?
- Každý školák vie, že keď sa kliešť prisaje, aby sa napil krvi, môže sa infikovať vírusom encefalitíty a roznáša ju ďalej. My sme dokázali, že je to oveľa zložitejšie, ako sa doteraz vedelo. Teda: nie krv je zdrojom infekcie, ale infikované bunky v mieste prisatia kliešťa. Na tom mieste vzniká zápal, ktorý sa nepodobá zápalu, aký vznikne keď si zaderiete triesku. Je ovplyvnený kliešťom. "Napochodujú" tam bilele krvinky, leukocyty a tie sú substrátom na množenie vírusu a infikujú aj kliešťa (ak sa prisaje na infikované zviera). To je tá špecifická situácia, kedy treba zaútočiť na kliešťa, nedovoliť mu napiť sa krvi a preniesť patogén.
Vyzerá to tak, že všetko je v "rukách" kliešťa...
- Hlavný zmysel spočíva v tom, že kliešť sa potrebuje prisať, aby sa napil krvi. Keďže má aktívne látky, krv sa nezráža a on sa môže nasýtiť. Imunitný systém by ho tiež veľmi rýchlo zlikvidoval, pretože kliešť saje dni, týždne... Kliešť teda vie "zariadiť", že hostiteľ ani nevie, že mu saje krv.
Ako s tým "vybabrať"?
- ...áno, keď sa pripraví látka, ktorá imunizuje voči kliešťovi a potom má už život ťažší a ani patogén ( teda vírus encefalitídy) nemá otvorenú cestu do tela hostiteľa. To je princíp, ktorý sme vyvinuli spoločne s britskými kolegami.
V čom je spomenutý princíp iný, než na akom pracujú doterajšie vakcíny?
- Vakcíny sú namierené proti patogénu. V tele sa vytvoria protilátky a zlikvidujú infekciu. My sme v pokusoch namierili našu aktivitu proti kliešťom veriac, že vieme zabrániť prenosu celej série ďalších patogénov, teda nielen vírusu kliešťovej encefalitídy.
Kedy bude vaša vakcína k dispozícii?
- Netlačte ma do nejakého termínu. Nemôžem sa k ničomu zaväzovať. Toto je proces, ktorý si vyžaduje veľmi starostlivé testovanie, overovanie, treba vylúčiť nežiaduce účinky, najskôr na zvieratách, postupne na skupinkách dobrovoľníkov, na čo treba špeciálne povolenie... Ak aj všetko dobre dopadne, rátajme, že kým nová vakcína bude k dispozícii prejdú roky... Teraz sme vlastne na začiatku. Ak bude vakcína úspešná, kliešte sa majú na čo tešiť...
Môže to byť dobrý biznis?
- Farmaceutická firma, ktorá by kúpila takúto, dúfajme, úspešnú vakcínu, tak tá by sa od radosti aj zbláznila... Kliešte sú obrovským problémom na celom svete. Preto môžem povedať, že v prípade úspechu by to bol naozaj veľký biznis. Vo vývoji tejto vakcíny na slovenskej strane sú slovenské peniaze, čo rád podotýkam. Činnosť nášho laboratória, podobne ako iných s podobným molekulárno-biologickým zameraním stojí ročne približne milión korún... Treba ich získať, rozpočtové peniaze zďaleka nestačia.