Hoci je Hugo Claus (1929) v holandsky písanej literatúre takmer legendou, v našom kontexte nie je veľmi známy. Pochádza zo severnej časti Belgicka, z Flámska, ktoré hovorí jazykom blízkym holandčine. Flámska literatúra spadá spoločne s holandskou do jednej jazykovej oblasti. Flámski spisovatelia vydávajú knihy v holandských vydavateľstvách a tie zase majú pobočky vo flámskych Antverpách či Gente. V počiatkoch umeleckej dráhy ovplyvňovalo Clausa francúzske prostredie. Primkol sa k umeleckej skupine Cobra (akronym z mien miest Kodaň, Brusel, Amsterdam), ktorú v roku 1948 založili v Paríži mladí umelci, aby reagovali na teoretický estetizmus surrealistov spontánnym, experimentálnym maliarstvom. Claus sa začal venovať výtvarnému umeniu, literatúre a divadlu. Od konca štyridsiatych rokov neúnavne tvorí: voľne sa pohybuje medzi umeleckými smermi, žánrami a štýlmi a nie je jednoduché ho zaškatuľkovať.
Je dobre, že česká prekladateľka Olga Krijtová nadviazala na svoje preklady Clausa zo 70. rokov a koncom minulého roku vyšla v jej preklade vo vydavateľstve Paseka jedna z najvýznamnejších Clausových kníh. Román Fámy už ovenčilo niekoľko literárnych cien a momentálne je nominovaný aj na cenu Magnesia Litera v kategórii najlepší preklad (odovzdáva sa 24. apríla).
Dej románu sa odohráva na západoflámskom vidieku v druhej polovici 60. rokov. Pokojný život dedinčanov v Alegeme naruší nečakaný príchod dezertéra Reného Catrijssa, ktorý sa vracia z Konga, bývalej belgickej kolónie, nakazený neznámou chorobou. Kongo je v prvých rokoch po vyhlásení samostatnosti nestabilnou krajinou, preto tam belgická armáda zasahuje na ochranu krajanov. René sa ako dezertér skrýva pred úradmi, ale o jeho návrate sa už čoskoro šušká. O to viac, že vzápätí začínajú za záhadných okolností jeden za druhým umierať Alegemčania. Klebety, dohady a fámy, že smrť priniesol René, navyše oživia dávne verejné tajomstvo: jeho matka Alma počas vojny pracovala ako ošetrovateľka v nemeckom poľnom lazarete. V posledných dňoch vojny tam prežila vášnivý vzťah s flámskym dôstojníkom. Len ona vie, že René je jej "hriech mladosti". Rodina Catrijssovcov sa "počestným" dedinčanom stáva tŕňom v oku. V noci ktosi počmára dom Catrijssovcov hákovými krížmi a ich obchodu s liehovinami sa ľudia čoraz viac vyhýbajú. Reného mladší brat Noel, ktorý trpí poruchami pamäti, je pokladaný za miestneho blázna. Zdá sa, že osud Renému už v detstve predurčil byť problémovým jedincom. A preto treba zničiť zdroj nákazy, ale azda i odstrániť nepohodlného svedka brutálnych vojnových zločinov v Kongu, zmocniť sa jeho podielu vojnovej koristi. A tak sa rysuje jediné riešenie...
Román chvíľami pripomína Clausovu prvotinu Metsiersovci. Znovu je tu -- v postave Almy -- matka, žena s minulosťou, jej manžel Dolf, ktorého pôvod zostane rovnako ako u Mona z Metsiersovcov nevysvetlený, a dve deti: jeden prostáčik, druhý nositeľ deja. A rovnako ako štvorica Metsiercovcov sú i Catrijssovci miestnym spoločenstvom vytlačení na okraj.
Clausove tragikomické Fámy predstavujú to najlepšie, čo ponúka súčasná flámska literatúra. Chór miestnych mužov, ktorí sa pri pive stretávajú v krčme s príznačným názvom Pod pokrievkou a komentuje okolité dianie, má takmer antický charakter. Zaujímavé je i polyfónne členenie do krátkych kapitoliek s neustále sa striedajúcimi rozprávačskými perspektívami. Apropo, záhadné úmrtia, ktoré v dedinčanoch prebudia primitívny strach a obmedzenosť, majú nakoniec celkom neočakávanú príčinu. Stojí za to sa k nej v tejto tenkej knižke dopracovať.
StoryEditor