Vo štvrtok 15. decembra uplynie 10 rokov od vrcholného stretnutia predstaviteľov Európskej únie (EÚ) v Madride, na ktorom nazvali budúcu novú spoločnú menu EURO a stanovili dátum jej zavedenia na 1. januára 1999.
S myšlienkou vzniku európskej menovej únie prišiel už po 2. svetovej vojne Francúz Jean Monnet, ktorý je považovaný za otca európskej integrácie. Hovoril o tom, že spoločné peniaze budú zhmotnením zjednocovania Európy. S myšlienkou uplatnenia spoločnej meny vystúpil prvýkrát až západonemecký kancelár Willy Brandt v roku 1969. Na začiatku 70. rokov pripravil luxemburský minister financií Pierre Werner správu, ktorá určila horizont pre euromenu do 10 rokov. Plán vtedy odložili pre krízu, ktorú spôsobilo zvýšenie cien ropy v roku 1974.
Projekt ožil až o 5 rokov, keď krajiny Európskeho hospodárskeho spoločenstva vytvorili Európsky menový systém, ktorý stabilizoval meny, a ECU (European Currency Unit Európska menová jednotka), ako pôvodne nazývala novú menu Zmluva o ES. Nová mena slúžila ako zúčtovacia jednotka medzi členskými štátmi od zavedenia Európskeho menového systému. Wernerov plán však postupne stroskotal, ECU sa nepodobala na skutočnú jednotnú menu a záujem o ňu upadal.
Intenzívne prípravy na spoločnú menu sa začali rozpadom komunistického bloku v Európe a zjednotením Nemecka. Predseda Európskej komisie Jacques Delors, francúzsky prezident François Mitterrand a nemecký kancelár Helmuth Kohl presadzovali spoločnú menu, pretože ju vnímali ako zavŕšenie podmienok jednotného trhu.
Konkrétne rozmery dostala nová mena euro 7. februára 1991 v Maastrichte podpisom Zmluvy o Európskej únii a o Hospodárskej a menovej únii. Do platnosti vstúpila v novembri 1993. Podľa tejto zmluvy sa národné meny nahradia jednotnou európskou menou pod podmienkou, že príslušné krajiny splnia určité ekonomické kritériá. Najdôležitejšie z nich sa týka rozpočtového deficitu, ktorý dlhodobo nesmie prekračovať 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) danej krajiny. Verejný dlh nesmie byť vyšší ako 60 % HDP. Na dlhodobo stabilnej úrovni musia zostať aj ceny, úrokové sadzby a výmenné kurzy príslušných mien.
Na základe Zmluvy o Európskej únii sa 1. januára 2002 začalo praktické každodenné používanie spoločnej meny v 12 krajinách EÚ. Šesť mesiacov boli v obehu súčasne s eurobankovkami a euromincami aj národné meny. Euro zatiaľ neprijali a ponechali si v platnosti národné meny v troch členských krajinách Európskej únie - vo Veľkej Británii, Dánsku a Švédsku.
Eurobankovky navrhol rakúsky umelec Robert Kalina v celoeurópskej súťaži, ktorú vypísali všetky európske centrálne banky. Víťazné výtvarné návrhy boli inšpirované témou "Európske obdobia a štýly". Bankovky zachytávajú architektonické štýly siedmich období európskej kultúrnej histórie klasicizmus (5 EUR), románsky štýl (10 EUR), gotiku (20 EUR), renesanciu (50 EUR), barok a rokoko (100 EUR), vek ocele a skla (200 EUR) a modernú architektúru 20. storočia (500 EUR). Štýly zdôrazňujú tri architektonické prvky okná, brány a mosty.
Okná a brány na prednej strane bankoviek symbolizujú duch otvorenosti a spolupráce v Európskej únii. Zadná strana bankoviek zobrazuje most typický pre dané obdobie kultúrneho vývoja v Európe, mosty vyjadrujú vzťahy medzi národmi v Európe a ich vzťah k zvyšku sveta.
Eurobankovky sa vydávajú v siedmich hodnotách: 5, 10, 20, 50, 100, 200 a 500 EUR. Každá z bankoviek sa dá ľahko rozoznať podľa farby a veľkosti. S hodnotou bankovky rastie aj jej veľkosť. Bankovky sú ľahko rozlíšiteľné vďaka dominantnej farbe pre každú hodnotu: 5 EUR - sivá, 50 EUR - oranžová, 10 EUR - červená, 100 EUR - zelená, 20 EUR - modrá, 200 EUR - okrová, 500 EUR - fialová.
Euromince majú spoločnú európsku prednú a národnú zadnú stranu. Preto je 12 rôznych podôb verzií každej euromince, podľa počtu štátov, ktoré sa zúčastňujú na menovej únii.
Podpísaním zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii sa začal aj proces prípravy prijatia eura na Slovensku. Zavedenie eura bude zavŕšením nášho vstupu. Významným medzníkom v procese týchto zmien bol vstup Slovenska do systému Mechanizmu výmenných kurzov ERM II, teda do oficiálnej "čakárne na zavedenie spoločnej európskej meny", koncom novembra tohto roka. Pokračovať bude začlenením SR do Schengenského priestoru v roku 2007 a uzavrie sa v roku 2009, keď sa domácou menou stane euro.
V novembri 2007 sa skončí pre Slovensko dvojročný pobyt v spomínanej čakárni na euro a začne sa záverečné hodnotenie plnenia maastrichtských kritérií. Vzápätí sa stanoví výmenný kurz koruny za euro. Od začiatku roku 2008, teda iba o čosi viac ako o dva roky, sa začne na Slovensku povinné dvojaké uvádzanie cien a ďalších finančných ukazovateľov. 1. januára 2009 sa euro stane oficiálnym platidlom. V polovici januára 2009 už obchody prestanú prijímať platby v korunách.
StoryEditor