Neistota na domácej politickej scéne pred zostavením vlády finančným trhom výrazne neprospieva. V posledných dňoch to bolo vidieť na kurze koruny, ktorá sa už od začiatku týždňa oslabovala. Podpísalo sa pod to najmä čakanie na zloženie novej vlády a špekulácie o možných koaličných partneroch. K tomu sa ešte pridal vplyv z okolitých trhov. To všetko spôsobilo, že včera slovenská mena svoje straty ešte viac prehĺbila a prvýkrát od novembra minulého roka sa dostala nad hranicu 38 korún 50 halierov za euro, pri ktorej vstupovala do takzvanej čakárne na euro - režimu výmenných kurzov ERM-II. To už musela zasiahnuť Národná banka Slovenska (NBS). Na trh vstúpila pri kurze 38,55 Sk/eur a nákupom korún za eurá domácu menu zhodnotila o približne 30 halierov. Intervenciu potvrdil aj hovorca NBS Igor Barát. Analytik Slovenskej sporiteľne odhaduje, že centrálna banka na posilnenie koruny použila 200 až 300 miliónov eur. "Pripomínam, že NBS má dostatok devízových rezerv, keď v období decembra 2004 až marca 2005 nakúpila 3,6 miliardy eur v intervenciách proti korune," dodal.
Slabšia koruna zvyšuje ceny
Oslabujúca koruna zvyšuje tlak na rast cien a ďalšie zvýšenie inflácie je to posledné, čo centrálna banka v súčasnosti potrebuje. Priamo ohrozuje inflačný cieľ NBS a aj jedno z najťažších kritérií pre prijatie eura. Vyššie ceny tiež znamenajú tlak na zvyšovanie úrokových sadzieb, čo sa premieta do drahších úverov a pôžičiek. Inflácia sa nevyvíja podľa predstáv centrálnej banky už niekoľko mesiacov, nervozita okolo volieb a zostavenia novej vlády preto môže prostredníctvom oslabenia koruny rast cien ešte zintenzívniť.
Dovozcovia sú v nevýhode
Drahšie euro neprospieva ani dovozcom, ktorým predražuje nákup tovarov v zahraničí. Pocítiť ho môžu aj budúci exportéri, ktorí dnes dovážajú stroje a zariadenia na rozbehnutie výroby. "Veľké podniky sú však väčšinou cez materské firmy vnútropodnikovo zaistené voči kurzovému riziku, alebo aj priamo cez deriváty finančného trhu," tvrdí Elizej Macho, analytik Tatra banky. Výkyvy kurzu tak viac pocítia menšie firmy, ktoré si väčšinou poistenie voči kurzovému riziku nemôžu dovoliť. "Výsledkom toho je, že malé podniky nie sú v zahraničnom obchode tak zainteresované ako veľké spoločnosti," vysvetľuje prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Oravec. Väčšina malých podnikateľov sa podľa neho orientuje iba na domáci trh práve z dôvodu nižšieho rizika pohybu kurzu. "Keďže oslabenie koruny je zrejme iba dočasné, pre podnikateľov bude dôležitejší budúci ekonomický program novej vlády," dodáva tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.
Ide o krátkodobý jav
Kurzom by podľa Mareka Gábriša z ČSOB mohli pohnúť aj tazvané stop-loss príkazy obchodníkov, ktorí špekulujú na vývoj slovenskej meny. Z dlhodobejšieho pohľadu však zatiaľ nie je dôvod na paniku. Díleri totiž očakávajú, že terajšie oslabovanie koruny je iba dočasným javom a súvisí predovšetkým z neistotou na politickej scéne. Tá sa pravdepodobne bude do kurzu premietať až do zostavenia novej vlády. "Ak budúca vláda neoznámi odloženie prijatia eura, čo v tejto fáze vidíme ako nepravdepodobné, NBS bude pravdepodobne opäť brániť korunu, keďže cieľ prijať euro v roku 2009 je stále platný," myslí si Mušák. Zdenko Štefanides z VÚB banky očakáva, že centrálna banka v júli opäť zvýši úrokové sadzby. Nútiť ju k tomu bude slabnúca koruna a rast cien. Vzhľadom k cieľu dostať infláciu na konci budúceho roku na úroveň dvoch percent.
StoryEditor