Starší ľudia v starovekom Grécku a Ríme možno nemali vážne problémy s pamäťou ako mnohí, ktorí dnes starnú. Výskumníci v Kalifornii prečesali množstvo klasických textov o ľudskom zdraví napísaných medzi 8. storočím pred Kristom a 3. storočím nášho letopočtu a našli prekvapivo málo zmienok o kognitívnych poruchách u starších ľudí. Štúdia bola publikovaná v časopise Journal of Alzheimer‘s Disease.
Produkt moderného života
Podľa Caleba Fincha, ktorý študuje mechanizmy starnutia na Univerzite v Južnej Kalifornii, a historika Stanleyho Bursteina z Kalifornskej štátnej univerzity, vážna strata pamäti mohla byť extrémne zriedkavým dôsledkom starnutia pred viac ako 2000 rokmi.
A to nie preto, že by sa starí Rimania a Gréci nedožili vysokého veku. Kým priemerná dĺžka života pred bežnou érou bola zhruba polovičná v porovnaní so súčasnosťou, vek 35 rokov sa v tom čase sotva považoval za „starý“.
Stredný vek úmrtia v starovekom Grécku bol podľa niektorých odhadov bližšie k 70 rokom, čo znamená, že polovica spoločnosti žila ešte dlhšie. Predpokladá sa, že samotný Hippokrates, slávny grécky lekár a takzvaný otec medicíny, zomrel vo veku 80 alebo 90 rokov.
Vek je v súčasnosti známy ako najväčší rizikový faktor demencie, pričom týmto ochorením dnes trpí približne tretina všetkých ľudí nad 85 rokov. Diagnózy nad 65 rokov sa každých päť rokov zdvojnásobujú.
Strata pamäti je veľmi bežnou črtou starnutia v modernom svete, ale nemusí to tak byť vždy. V dávnej minulosti Finch a Burstein nenašli ani jednu zmienku o strate pamäti v lekárskych spisoch od Hippokrata, jeho neskorších nasledovníkov alebo dokonca od Aristotela.
V gréckych textoch zo 4. a 3. storočia pred Kristom sa staroba spájala s mnohými príznakmi fyzického úpadku, vrátane hluchoty, závratov, nespavosti, slepoty a porúch trávenia. Ale na základe dostupnej literatúry – ktorá je, pravdaže, obmedzená – sa vážne problémy s pamäťou nezdali byť výrazným problémom.
„Nenašli sm...
Zostáva vám 85% na dočítanie.