Lekári podľa serveru Guardian urobili "umelý vaječník" z ľudského tkaniva a vajíčok v snahe pomôcť ženám mať deti po liečbe rakoviny a iných terapiách, ktoré môžu poškodiť ich plodnosť.
Tím v Kodani ukázal, že laboratóriom vyrobené vaječníky by mohli udržať ľudské vajíčka nažive po celé týždne, zvyšujúc nádej, že prístup by mohol jedného dňa pomôcť ženám mať rodiny po náročných liečebných postupoch, ako je chemoterapia a rádioterapia.
Implantované umelé vaječníky môžu tiež pomôcť ženám trpiacimi chorobami, ako sú skleróza multiplex a beta-talasémia, ktoré môžu vyžadovať agresívnu liečbu poškodzujúcu plodnosť, a taktiež pacientkam so skorou menopauzou.
Ženy, ktoré čelia diagnostike rakoviny, môžu už mať ovariálne tkanivo odstránené a zmrazené pred tým, ako začnú liečbu poškodzujúcu plodnosť. Keď už majú všetko v poriadku, tkanivo sa im vráti a ženy môžu pokračovať v tom, aby mali deti prirodzene.
Pre väčšinu pacientiek je postup bezpečný, ale niektoré druhy rakoviny, ako je napríklad rakovina vaječníkov alebo leukémia, môžu napadnúť samotné ovariálne tkanivo. To znamená, že keď sa zamrznuté tkanivo rozmrazí a vloží naspäť, existuje riziko, že ochorenie sa znova vráti. Z tohto dôvodu sa zriedkavo ponúka zmrazenie vaječníkových tkanív vysokorizikovým pacientkám.
Susanne Porsová a ďalší z nemocnice Rigshospitalet v Kodani veria, že umelé vaječníky by mohli byť bezpečnejšou voľbou. Na zbavenie všetkých buniek, vrátane akýchkoľvek rakovinových, darovaného ovariálneho tkaniva použili chemikálie. Tie zanechali holú tkanivovú výstuž vyrobenú prevažne z kolagénu. Tím potom implantoval do myši tento umelý vaječník s 20 ľudskými folikulmi a zistil, že štvrtina z nich prežila minimálne tri týždne.
"Toto je prvý dôkaz, že tieto bunky môžu skutočne pomôcť. Je to dôležitý krok na našej ceste. Ale bude trvať ešte dlho, kým ich budeme môcť vložiť do ženy," povedala Porsová. Mohlo by ísť o päť až desať rokov, kým budú umelé vaječníky pripravené na testy na ľuďoch.