Pred desiatimi rokmi obletel svet vďaka reportáži BBC príbeh Stamatisa Moraitisa. Čiperný grécky dôchodca totiž akosi zabúdal zomrieť. Nie, nejde o čierny humor.
Moraitis bol jedným z mnohých gréckych imigrantov, ktorí počas druhej svetovej vojny utiekli do zámoria. Keď mal 65 rokov, zistil, že sa akosi príliš zadýchava pri kráčaní po schodoch. Röntgen pľúc a následné vyšetrenia priniesli neradostné správy: rakovina pľúc v terminálnom štádiu s vyhliadkami šesť mesiacov života.
Zaskočený muž sa rozhodol vrátiť na rodný ostrov, a tak spolu s manželkou odletel na Ikariu do rodičovského domu. Dôvodom boli okrem iného náklady na pohreb, ktoré boli v Grécku násobne nižšie ako v Spojených štátoch. Túžil tiež spočinúť na miestnom cintoríne s výhľadom na more.
Prvé týždne na naliehanie matky a ženy trávil najmä v posteli. No postupne sa začínal zapájať do života. V nedeľu chodil do kostola, v ktorom jeho otec slúžil kedysi ako kňaz. Veľa sa stretával so susedmi či s bývalými známymi, krátili si čas hraním domina, rozprávaním a pohárikom vína.
Po niekoľkých mesiacoch cítil, ako sa mu pomaly vracia sila. Začal pestovať zeleninu a obhospodarovať zanedbaný rodičovský vinohrad. A tak pribúdali mesiace, roky, desaťročia. Stamatis Moraitis sa akoby zázrakom celkom vyliečil. On sám za dôvod tohto zázračného obratu pokladal... víno.
„Je to víno,“ usmieval sa pred rokmi do kamery reportérov BBC pri svojom dopoludňajšom poháriku pri kuchynskom stole. „Je čisté, nič v ňom nie je pridané. Komerčne vyrábané vína majú konzervačné látky, čo nie je dobré.“
Pred pár rokmi sa vrátil do USA, aby sa stretol so svojimi lekármi. Nenašiel ich. Všetci už boli mŕtvi. On sám sa na večnosť pobral až vyše storočný a príčinou nebolo onkologické ochorenie.
Tajomstvo modrých zón
Stamatis mal silný životný príbeh, no s dĺžkou veku nebol a nie je na ostrove žiadnou výnimkou. Aj odborníci z Univerzity v Aténach, ktorí vo svojom rozsiahlom prieskume sledovali všetkých obyvateľov Ikarie nad 65 rokov, zistili, že všetkých osemtisíc obyvateľov žije v priemere dlhšie než väčšina Európanov a až do vysokého veku sa im vyhýbajú väčšie zdravotné ťažkosti. V čom to väzí?
V porovnaní s tradičnou zdravou stredomorskou diétou jedia ostrovania podľa informácií BBC ešte viac rýb a zeleniny a relatívne málo mäsa. Šesť z desiatich ľudí nad 90 rokov je fyzicky aktívnych, kým inde v Európe je to len dvadsať percent ľudí.
Na Ikarii tiež žije veľa nefajčiarov, bežná je popoludňajšia siesta s krátkym spánkom, tempo života je pomalé, ľudia sa často družia s priateľmi a rodinou a pijú v rozumnej miere víno. Starší ľudia zostávajú súčasťou širokej rodiny a netrpia osamelosťou, aj preto sa tu vyskytuje veľmi málo depresie či demencie.
Experti zistili, že aj na Ikarii trpia niektorí kardiovaskulárnymi ochoreniami alebo dokonca rakovinou, je to však oveľa menšie percento ľudí. Kým v Európe sa tieto choroby začínajú vyskytovať u ľudí okolo 55 – 60 rokov, na gréckom ostrovčeku je to priemerne o desať rokov neskôr.
Ikaria patr...
Zostáva vám 85% na dočítanie.