Einstein predložil pred 105 rokmi konečnú verziu gravitačného zákona, známeho ako všeobecná teória relativity. Je však ťažko zrozumiteľná pre bežného človeka. V čom zjednodušene spočíva jej podstata?
Úplne najjednoduchšie vysvetlenie je také, že hmota zakrivuje časopriestor, a časopriestor vplýva na hmotu a jej pohyb.
Zložitosť tejto teórie spočíva v tom, že je za ňou pomerne zložitá matematika a prekopala základné ľudské predstavy o čase a priestore.
Bežní ľudia, ale zároveň aj fyzici pred Einsteinom totiž rozmýšľali o čase a priestore v absolútnych pojmoch. To znamenalo, že máme absolútny čas, teda určité hodinky, ktoré tikajú všade vo vesmíre a podľa nich sa dejú veci.
Einstein si však už vo svojej špeciálnej teórii relativity, ktorá tú všeobecnú predchádzala, uvedomil, že to nedáva zmysel.
V skutočnosti platí, že každý pozorovateľ má svoj vlastný čas, ale nie úplne sa dokáže zhodnúť s iným pozorovateľom na tom, ako rýchlo plynie. Potom sa do hry dostala gravitácia.
Ak by zmizlo Slnko, kedy by sme si to všimli? Vieme, že svetlu trvá osem minút, kým príde zo Slnka k nám. Ale otázka je, ako rýchlo by sme prestali cítiť gravitačné pôsobenie Slnka.
V Newtonovej teórii by to bolo okamžite. V celom vesmíre by teda ihneď prestala pôsobiť gravitácia z nášho Slnka. Einsteinovi však bolo veľmi podozrivé, prečo by sa mali ostatné sily šíriť inak ako gravitácia.
Pokúsil sa ju preto zakomponovať do obrazu špeciálnej teórie relativity, kde by bol čas a priestor zložitejší. A zapadla tam úplne nádherným spôsobom, ukázalo sa, že je to prirodzená súčasť teórie.
Vyšlo mu, že hmota spôsobuje zakrivenie časopriestoru, ktoré mení naše vnímanie vzdialenosti a časových úsekov. Zároveň sa prejavuje aj ako gravitačné zrýchlenie, ktoré nás drží pri zemi. Eins...
Zostáva vám 85% na dočítanie.