Po celé desaťročia astronómovia hľadali zhluky galaxií, ktoré by vo svojich centrálnych galaxiách tvorili „hviezdne pôrodnice“. Namiesto toho tam nachádzali obrovské čierne diery s prúdmi vysokoenergetických častíc, ktoré udržiavali plyn príliš horúci na to, aby sa v ňom mohla sformovať hviezda. Tieto častice, ktoré čierna diera vyvrhuje, sa zachránili pred pádom pod horizont tejto diery, uvádza Technet.cz.
Teraz majú vedci presvedčivé dôkazy o galaxii, kde dochádza k predčasnému formovaniu hviezd. NASA na svojich stránkach zverejnila jej snímku.
Astronómovia sa domnievajú, že je to spôsobené tým, že sa v jej strede nachádzala menej „účinná“ supermasívna čierna diera. V tomto unikátnom systéme sa tak hviezdy rodia zrejme vďaka tomu, že výtrysky z čiernej diery neohrievali okolité plyny natoľko, aby sa v nich nemohla zrodiť hviezda. Dokonca sú jedným zo zdrojov, ktorý pomáha hviezdu stvoriť.
„Je to jav, ktorý sa astronómovia pokúšajú nájsť už dlho,“ povedal Michael McDonald, astronóm z Massachusetts Institute of Technology (MIT), ktorý štúdiu viedol. „Táto kopa ukazuje, že v niektorých prípadoch môže energetický výstup z čiernej diery vylepšiť chladenie, čo má dramatické následky,“ dodáva.
Nový objav sa podaril na základe dát z röntgenového observatória Chandra, Hubblovho vesmírneho teleskopu a rádioastronomického observatória VLA. Spomínaná galaktická kopa sa nachádza 5,8 miliardy svetelných rokov od Zeme v súhvezdí Fénixa. Obsahuje veľkú galaxiu, ktorá hostí čiernu dieru, ktorá je obklopená horúcim plynom s teplotami miliónov stupňov.
Hmotnosť tohto plynu zodpovedá hmotnosti biliónov Sĺnk, a je niekoľkokrát väčšia ako celková hmotnosť všetkých galaxií v kope. Astronómovia sa domnievajú, že tento horúci plyn stráca svoju energiu kvôli silnému vyžarovaniu v röntgenovom spektre a tým sa ochladzuje. V iných centrálnych galaxiách hviezdokôp však prílišnému ochladeniu bráni prísun energie dodávanej vysokoenergetickými časticami vyvrhovanými z čiernej diery.
V tomto prípade to však tak nie je a plyn sa chová, akoby ho vyvrhnuté častice neohrievali. Napriek tomu tam z čiernej diery prúdi. To potvrdzuje okrem iného aj pozorovania z observatória VLA. Tie ukazujú, že výtrysky z čiernej diery pravdepodobne nafúkli bubliny v horúcom plyne, ktoré sa môžu pohybovať od čiernej diery a rýchlejšie sa tak ochladzovať
Nové dáta z Hubbleovho telesa ukazujú, že okolo filamentov (dráhy, ktorými prúdi k čiernej diere plyn) vedúcich k čiernej diere sa nachádza chladný plyn o celkovej homotnosti zodpovedajúcej desiatim milirám hmotnosti Slnka a z tohto chladného plynu sa tvoria mladé hviezdy rýchlosťou okolo 500 jednotiek ročne. V prípade Mliečnej cesty je to jedna za rok.
To, že čierna diera nedokáže zohriať plyn na teplotu, kedy v ňom nemôžu vznikať hviezdy, môže byť spôsobené aj tým, že je v pomere k hmote svojej hostiteľskej galaxie poddimenzovaná. To je však situácia, keď je na začiatku svojho rastu.
„V minulosti mohli byť výboje z poddimenzované čiernej diery jednoducho príliš slabé na to, aby zahrievali svoje okolie a umožňovali zahrievanie horúceho plynu,“ povedal spoluautor Matthew Bayliss.
Galaktickéj kopy sú najväčšie štruktúry vo vesmíre, ktoré držia pokope vďaka gravitácii. Obsahujú stovky až tisíce galaxií s množstvom horúceho plynu a neviditeľné temné hmoty. Najväčšie známe supermasívne čierne diery sú v galaxiách v strede týchto kop.