Je unavený, no šťastný. Robert Kennedy, ktorý pred troma mesiacmi vstúpil do boja o prezidentský úrad, sa pred chvíľou dozvedel, že v straníckych primárkach v Kalifornii porazil svojho soka Eugena McCarthyho. Je to dôležité víťazstvo, práve tento štát považujú totiž mnohí za kľúčový, a ktorý spomedzi demokratických kandidátov ho ovládne, ten má obvykle najväčšiu šancu získať konečnú nomináciu a v novembrových voľbách zabojovať o Biely dom.
Svoj triumf si 42-ročný senátor sprvu vychutnáva v apartmáne hotela Ambassador v Los Angeles v spoločnosti manželky Ethel a úzkeho okruhu spolupracovníkov. Potom sa presúva o tri poschodia nižšie, do veľkej tanečnej sály, kde naňho čakajú stovky priaznivcov.
Tam Bobby, ako ho nielen najbližší, ale aj mnohí Američania familiárne prezývajú, prednáša stručnú reč. Opäť pripomína, že urobí všetko pre ukončenie vojny vo Vietname, že treba zo spoločnosti vykoreniť zlo a násilie, odstrániť sociálne nerovnosti a rasové rozdiely, že chce ako prezident pokračovať v tom, čo začal jeho brat.
„Ešte raz vám všetkým ďakujem a teraz to poďme vyhrať do Chicaga!“ uzatvára svoj príhovor.
Je streda 5. júna 1968, asi desať minút po polnoci, keď schádza z pódia a prediera sa davom, v ktorom si chce s ním vari každý podať ruku. Mieri do vedľajšej sály, tam ho už čakajú novinári a krátka tlačová konferencia. Asistenti a dvaja bodygardi majú čo robiť, aby mu v tlačenici uvoľnili cestu.
„Prejdime radšej cez hotelovú kuchyňu, tadiaľ sa dostaneme ľahšie,“ navrhuje jeden z členov volebného tímu.
Keď sa o niekoľko sekúnd Kennedy zrazu objaví v kuchyni, zavládne tam veľké vzrušenie. Jeho veľký obdivovateľ, 17-ročný pomocný čašník Juan Romero, sa k nemu pretlačí medzi prvými, aby mu podal ruku. V chaose, ktorý vôkol vládne, si nik nevšimne, že z druhej strany sa prediera ešte jeden mladík.
„Kennedy, ty sviňa!“ zvolá, keď sa priblíži, naťahuje ruku, v ktorej drží revolver a začne strieľať.
Robert Kennedy klesá na dlážku a vzápätí sa pod ním objavuje kaluž krvi. „Preboha, len nie ďalší Dallas!“ zakričí ktosi.
Aj bez tohto zvolania sa však zrejme všetkým prítomným v pamäti okamžite vynoria ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.