Peniaze z európskych fondov výrazne pomáhajú slovenskej ekonomike a v posledných desiatich rokoch priamo prispeli štvrtinou k tempu rastu hrubého domáceho produktu Slovenska. V rokoch 2023 až 2025 pokryjú polovicu verejných investícií. Vo svojej analýze to uviedol vládny Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
"Slovensko vyčerpalo za posledných desať rokov z európskych fondov v priemere 2,5 miliardy eur ročne, čo tvorilo 2,8 percenta HDP. Ich priamy príspevok k ekonomickému rastu dosiahol v priemere 0,6 percenta HDP ročne," uviedol inštitút. Dodal, že v rokoch 2014 až 2023 slovenská ekonomika rástla v priemere o 2,4 percenta ročne.
Vlani, keď slovenská ekonomika podľa prvého odhadu miestneho štatistického úradu stúpla o 1,1 percenta, objem čerpaných peňazí z európskych fondov stúpol podľa ISA podľa predbežných údajov medziročne na dvojnásobok a presiahol päť miliárd eur.
Z toho viac ako dve miliardy eur smerovali na verejné investície. Európske fondy tak patrili k hlavným zdrojom rastu slovenskej ekonomiky. Inštitút uviedol, že nárast čerpania európskych peňazí súvisel s tým, že rok 2023 bol posledný, keď krajina mohla dočerpať fondy z predchádzajúceho sedemročného rozpočtového obdobia EÚ.
K európskym fondom sa podľa ISA vo významnej miere pridávajú peniaze z plánu obnovy a odolnosti v objeme 6,4 miliardy eur. Uviedol, že vďaka peniazom z EÚ môže Slovensko stavať nové nemocnice, cesty a školy či tieto už existujúce stavby rekonštruovať. Na vytvorení fondu obnovy sa členské krajiny Európskej únie dohodli v záujme obnovy ekonomík po kríze spôsobenej koronavírusovou nákazou.
Peniaze z európskych fondov a plánu obnovy vlani na Slovensku pokryli polovicu všetkých verejných investícií a ISA očakáva, že rovnaký vývoj bude aj v najbližších rokoch. Podobne vysoký podiel zaznamenalo Slovensko podľa inštitútu v roku 2011, kedy boli investície z dôvodu úspor na rekordne nízkej úrovni, av roku 2015, kedy končilo čerpanie peňazí z rozpočtového obdobia Únie 2007 až 2013.